Vatikán:OsobnosťNimatullaha Kassaba al Hardiniho, ktorý bol dnes vyhlásený
za svätého, ďaleko presahuje hranice veriacich kresťanov Libanonu. Žil v rokoch 1808
– 1858. Jedným z dôvodov, pre ktorý je jeho úcta veľmi rozšírená bola skutočnosť,
že nežil izolovane ale vždy v kontakte s ľuďmi, ako tomu bolo v prípade ďalších dvoch
svätých Libanončanov: Charbela Makloufa (1828-1898), ktorý bol kanonizovaný v roku
1988 a Rafky al-Rayes (1823-1914), ktorú za svätú v roku 2001 vyhlásil Ján Pavol II.
Obidvaja sú výrazom maronitského mníšstva, obidvaja žili pustovníckym spôsobom života.
Al-Hardini
sa pôvodne volal Jozef Girgis Kassab a narodil sa v Hardine, v roku 1808, v mestečku
ležiacom v strednej časti Libanonu. V rokoch 1816 – 1822 navštevoval školu v kláštore
svätého Antona, ktorú viedli maronitskí mnísi. O 6 rokov neskôr, v roku 1828, vstúpil
do ich noviciátu a vybral si meno brat Nimatullah, čo znamená Božia milosť. Po skončení
teologických štúdií v roku 1833 prijal kňazskú vysviacku v kláštore svätého Cypriána
a Justína. Kláštor je centrom libanonského kresťanstva a jeho pôvod siaha do šiesteho
storočia. Prvýkrát sa spomína v kronike v roku 717. V roku 1230 sa stal sídlom Patriarchátu.
Od 19. storočia v ňom sídlia, pracujú a žijú maronitskí mnísi. Ešte aj dnes majú v ňom
svoj noviciát.
Nimatullah al Hardini bol trikrát asistentom generálneho predstaveného
rehole libanonských maronitov. (1845-1848, 1850-1853, 1856-1858)Okrem toho vyučoval
teológiu vo Veľkom seminári. K jeho žiakom patril i svätý Charbel. Jeho život možno
zhrnúť do týchto slov: učil živú teológiu, venoval sa modlitbe, pastoračnej činnosti
vo farnosti, ale aj manuálnej práci ako viazaniu kníh a krajčírstvu. Celé dni a noci
venoval poklone Najsvätejšej sviatosti Oltárnej. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie a takmer
nepretržite sa modlil svätý ruženec. Bol veľmi pokorný, citlivý a trpezlivý. Nielen
spolubratia, ale aj ľudia zvonku za ním prichádzali s prosbouo modlitbu.
Nimatullah
zomrel na zápal pľúc v kláštore svätého Cypriána a Justína vo Kfifane, 14. decembra
1858. Mal 51 rokov. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. v Ríme 10. mája 1998.
Na jeho príhovor sa udialo veľa zázrakov a uzdravení nielenmedzi katolíkmi, ale aj
pravoslávnymi, ba dokonca aj moslimskými drúzami.