Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 5. mája 2004

Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii na Námestí svätého Petra bolo prítomných vyše 12 tisíc pútnikov z 15 krajín sveta. Témou pápežskej katechézy bol kristologický hymnus z Listu Kolosanom, na Krista, hlavu všetkého,ktorý sakňazi modlia v stredu, počas vešpier prvého týždňa.

„On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,
v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.
On je obraz neviditeľného Boha,
prvorodený zo všetkého stvorenia,
lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi,
viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá,
kniežatstvá aj mocnosti.
Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.
On je hlavou tela, Cirkvi.
On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.
Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť
a aby skrze neho zmieril všetko so sebou,
keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému,
čo je na zemi aj čo je na nebi“.

Práve sme si vypočuli nádherný kristologický hymnus z Listu Kolosanom. Liturgia vešpier ho ponúka počas štyroch týždňov, v ktorých sa rozvíja a veriacim ponúka ako chválospev. Predstavuje ho v podobe, ktorý text pravdepodobne mal už v čase svojho vzniku. Mnohí odborníci zastávajú názor, že hymnus môže byť citáciou z chválospevu Cirkví Malej Ázie. Ten Pavol vložil do listu, ktorý adresoval kresťanskej komunite v Kolosách, ktoré bolo v tom čase veľkým a kvitnúcim mestom.

Apoštol však nikdy nenavštívil toto centrum Frígie, v oblasti dnešného Turecka. Miestna cirkev bola založená jedným z jeho učeníkov, ktorý pochádzal z tejto oblasti a volal sa Epafras. Ten sa uvádza v závere listu spoločne s evanjelistom Lukášom „drahým lekárom“, ako ho volá svätý Pavol (4,14) a ďalšou osobou, Marekom „bratrancom Barnabáša“, (4,10) čo je pravdepodobne menovec spoločníka Barnabáša a Pavla (Sk 12,25; 13,5.13), ktorý sa neskôr stal evanjelistom.

Keďže budeme mať možnosť viackrát na pokračovanie vrátiť sa k tomuto chválospevu, dnes sa spoločne pozrieme a pripomenieme si duchovný komentár, vypracovaný slávnym cirkevným otcom, svätým Jánom Chryzostomom (IV. stor. po K.) známym kazateľom a biskupom Konštantinopolu. Vo chválospeve vystupuje veľkolepá postava Krista, Pána vesmíru. Ako Božia stvoriteľská múdrosť, velebená Starým zákonom (napr. Pr 8, 22-31) „on je pred všetkými a všetko v ňom spočíva“; ba dokonca „všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1, 16-17).

Takto sa nám predstavuje nadprirodzený plán, ktorý Boh uskutočňuje prostredníctvom diela Syna. Ohlasuje to aj prológ Jánovho evanjelia, keď potvrdzuje, že „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1,3). Aj hmota so svojou energiou, ako aj život a svetlo, nesú pečať Božieho Slova, „jeho milovaného Syna“ (Kol 1,13). Zjavenie Nového zákona vrhá nové svetlo na slová mudrca Starého zákona, ktorý vyhlásil, že „lebo z veľkosti a krásy stvorenísa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13,5).

Chválospev z Listu Kolosanom nám predstavuje ďalšiu Kristovu úlohu:On je tiež Pánom histórie spásy, ktorá sa ukazuje v Cirkvi (Kol 1,18) a završuje sa v „krvi jeho kríža“,(v.20) zdroji pokoja a harmónie pre celý ľudský osud.Nie je to teda iba vonkajší horizont, ktorý nám označuje účinnú prítomnosť Krista, ale aj konkrétnejšia realita ľudskej bytosti, čiže história. Ona sa nenachádzauprostred svojvôleslepých a nelogických síl, ale aj keď v hriechu a zle, podopieraná a usmernená,Kristovým dielom, smeruje k plnosti. A tak prostredníctvom Kristovho kríža celá realita je „zmierená“ s Otcom (v.20).

Chválospev týmto spôsobom načrtáva nádhernú maľbu vesmíru i histórie a pozýva nás k dôvere. Nie sme zrnkom neužitočného prachu, stratenom v priestore a čase bez zmyslu, ale sme časťou múdreho plánu, ktorývytryskol z Otcovej lásky.

Ako som už oznámil, dáme teraz slovo svätému Jánovi Chryzostomovi, aby on zvŕšil túto úvahu. Vo svojom Komentárik Listu Kolosanom sa naširoko zastavuje nad týmto chválospevom. Na začiatku zdôrazňuje bezplatnosť Božieho daru „ktorý nás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle“ (v.12). „Prečo ju nazýva podielom“? pýta sa Chryzostom a odpovedá: „Aby ukázal, že nikto nemôže dosiahnuť Božie kráľovstvo vlastnými silami. Aj tu, ako je tomu viac krát aj inde, má slovo „podiel“ zmysel „bohatstva“. Nikto nekoná tak, aby si právom zasluhovalBožie kráľovstvo, ale všetko je Pánovým darom. Kvôli tomu hovorí: „Keď ste urobili všetko, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme to, čo sme mali urobiť“ (PG 62, 312).

Táto bezplatnosť vystupuje aj ďalej, keď čítame, že prostredníctvom Krista bolo stvorené všetko (Kol 1,16). „Od neho závisí podstata všetkých vecí,-vysvetľuje biskup.-Nenecháva ich iba prejsť od nebytia k bytiu, ale je to on, kto ich udržuje, takže,ak by boli odňaté jeho prozreteľnosťou, zahynuli by a rozplynuli sa... Závisia od neho: stačí, aby boli k nemu naklonené a on ich udrží a posilní“ (PG 62, 319).

A ešteväčšou pravdou je znamenie bezplatnej lásky, ktoré Kristus vykonal pre Cirkev, ktorej je hlavou. Na tomto mieste, (v. 18) vysvetľuje Chryzostom,-„potom, ako hovoril o dôstojnosti Krista, apoštol hovorí o svojej láske k ľuďom: „On je hlavou svojho tela, ktoré je Cirkev“, aby tak ukázal svoje intímne spojenie s ňou. Ten, ktorý je tak vysoko, a ktorý jeväčší od všetkých, sa zjednotil s tými, ktorí sú nízko“ (PG 62, 320).