Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 28. apríla 2004
Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 15 tisíc pútnikov
z 18 krajín. Témou dnešnej katechézy bola druhá časť 26. žalmu,modlitba nevinného
v prenasledovaní.
Liturgia vešpier rozdelila do dvoch častí 26. žalm podľa
jeho štruktúry, ktorá je podobná diptychu. Teraz sme si vypočuli druhú časť tohto
spevu dôvery, ktorý sa vznáša k Pánovi v temnom dni útoku zla.Ide o verše 7. až 14.
Začínajú slovami: „Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma“
(v. 7) a ďalej vyjadrujú intenzívne hľadanie Pána v bolestnej bázni jeho straty (por.
vv. 8-9) a napokon nám predstavujú dramatickú scénu straty blízkosti a lásky príbuzných
(por. v. 10), zatiaľ čo „nepriatelia“ (v.11), „protivníci“ a „falošní svedkovia“ naberajú
na sile. (por. v. 12)
No aj teraz, tak ako v prvej časti žalmu, rozhodujúcim
prvkom je dôvera modliaceho sa človeka k Bohu, ktorý ho zachráni v čase skúšky a podporí
v búrke neistoty. Z tohto hľadiska je nádherné sledovať výzvu, ktorú v závere žalmista
hovorí sebe samému: „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“
(v. 14; por.Ž41,6.12 a 42,5).
Aj v iných žalmoch je vyjadrená istota,
že u Pána je sila a nádej: „Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si
počínajú pyšne. Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.“ (Ž30,24-25).
Už prorok Ozeáš povzbudzoval Izrael: „Zachovaj lásku a spravodlivosť a ustavične vo
svojho Boha dôveruj.“ (Oz12,7)
Teraz sa zameriame na tri symbolické
prvky veľkého duchovného významu.Prvý je negatívny – strach nepriateľov, (por. Ž
26, 12) ktorí sú predstavení ako šelma, ktorá dychtí po svojej koristi. Tiež sú tu
falošní svedkovia, ktorým z nosa ide nenávisť ako zo šeliem pred ich obeťami. Je
tu teda znázornená agresivita, ktorú vyvoláva satan, ako to pripomína svätý Peter:
„Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. (1 Pt5,8)
Druhý
obraz jasne ukazuje dôveru veriaceho, napriek tomu, že ho opustili vlastní rodičia:
„Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa mapredsa ujme.“ (Ž 26,10).Aj v samote
a strate najdrahších citov modliaci sa nie je nikdy sám, pretože sa nad ním skláňa
milosrdný Boh. Myseľ nám tu zalieta aj k prorokovi Izaiášovi, ktorý hovorí o Božom
súcite väčšom ako o láske matky: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania
nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz49,15).
Všetkým
chorým, starým či opusteným ľuďom, ktorých nikto nikdy nepohladípripomíname tieto
slová žalmistu a proroka, že pocítia otcovskú a materskú ochrannú ruku Pána. On tíško
a s láskou hladí ich zvráskavené, ubolené i slzavé tváre.
Tak prichádzame k
tretiemu a poslednému symbolu, ktorý sa v žalme viackrát opakuje: „Hľadajte jeho tvár!
Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa.“ (vv.8-9) Teda tvár Boha
je cieľ duchovného hľadania modliaceho sa človeka. V závere potom vyniká neochvejná
istota, „vidieť dobrodenia Pánove“ (v. 13)
V jazyku žalmov „hľadať Pánovu tvár“
znamená často vstupovať do chrámu a oslavovať spoločenstvo s Bohom Siona. No tento
výraz obsahuje aj mystickú požiadavku Božej intimity skrze modlitbu. V liturgii teda
ako aj v osobnej modlitbe sa nám dostáva milosti predstaviť si tvár, ktorú nikdy počas
nášho pozemského života však nebudeme môcť vidieť. (por.Ex33, 20) Kristus nám
však zjavil túto Božiu tvár pochopiteľným spôsobom a prisľúbil nám, že v definitívnom
stretnutí na večnosti – ako nám pripomína aj svätý Ján, ho uvidíme, takého aký je.“
(1 Jn3,2) A svätý Pavol dodáva: „Uvidíme ho z tváre do tváre.“ (1Kor13,12).
Origenes,
veľký kresťanský autor tretieho storočia, v komentári k tomuto žalmu uvádza: „Ak človek
bude hľadať Pánovu tvár, jeho sláva sa mu odhalí, stane sa rovným anjelom a navždy
uvidí tvár Otca, ktorý je na nebesiach.“ (PG 12, 1281). A svätý Augustín vo
svojom komentári k žalmom pokračuje v modlitieb žalmistu takto: „Nehľadal som u teba
nejakú inú odmenu, ktorá by bola mimo teba, ale hľadal som tvoju tvár. „Znovu a neustále
ju budem hľadať“ S vytrvalosťou budem pokračovať v tomto hľadaní. Nebudem hľadať niečo
bezvýznamné, ale tvoju tvár, Pane, aby som ťa bezvýhradne miloval, lebo nenachádzam
nič cennejšieho... „Nevzďaľuj sa a neodvracaj od svojho služobníka“, aby som nenašiel
niečo iné, keď hľadám teba. To by bol ten najväčší trest.Esposizioni sui Salmi,
26,1, 8-9, Rím 1967, ss. 355.357).