Vatikán:Laura Montoya Upeguiová po jednej vrúcnej modlitbe v Bazilike sv. Petra
v novembri 1930, napísala: „Zakúsila som veľkú túžbu mať tri dlhé životy: jeden by
som zasvätila adorácii, druhý by som prežila v pokore a poníženosti a tretí život
by som obetovala misiám; a zatiaľ čo som Pánovi obetovala tieto moje nerealizovateľné
túžby, zdalo sa mi byť príliš málo zasvätiť život misiám,a tak som mu darovala túžbu
mať milión životov, ktoré by som obetovala misiám medzi neveriacimi!“
Táto
veľká žena, Matka Laura, vzor a príklad misionárkuLatinskej Ameriky, služobníčka pravdy
a svetla evanjelia, sa narodila 26. mája 1874 v malej kolumbijskej dedine Jericó.
Obaja rodičia boli hlboko zbožní kresťania, čo dosvedčuje aj skutočnosť, že svoju
dcéru dali pokrstiť prakticky okamžite - štyri hodiny po narodení. Dostala meno Mária
Laura od Ježiša. Ako dvojročná stratila otca, ktorý prišiel o život pri obrane viery
a vlasti v krutejbratovražednejnáboženskej vojne. Zanechal manželku a tri deti, ktoré
museli čeliť veľkej chudobe. Z úst svojej matky však Laura často počula slová odpustenia
a jej charakter preniknutý kresťanskými postojmi na Lauru hlboko vplýval.
Od
raného detstva bol jej život preniknutý bolesťou a nepochopením. Zakúsila utrpenie
chudobnej siroty i trpký pocit domáhania sa lásky od vlastných príbuzných. Utrpenie
a obetu však s láskou prijímala, a tak prekonávala prekážky na životnej ceste. Pôsobenie
Ducha Svätého, duchovné čítanie,predovšetkým Svätého písma, ju priviedli ku kontemplatívnej
modlitbe, k pokániu ak túžbe stať sa rehoľníčkou-karmelitánkou.
V roku 1914,
podporovaná biskupom zo Santa Fe z Antioquie, založila rehoľnú rodinu Misionárok Nepoškvrneného
počatia Panny Márie a sv. Kataríny Sienskej. Nová rehoľná rodina napriek svojim nedostatočne
vybudovaným štruktúram prekonala všetky dovtedy zaužívané modely. Matka Laura píše:
„potrebovala som ženy nebojácne, charakterné, horiace láskou k Bohu, ktoré by žili
evanjelium a viedli taký istý život ako žijú chudobní v divočine, aby sme ich mohli
privádzať k Bohu.“
Slovom a príkladom formovala svoje nasledovníčky a upriamovala
ich k láske k Eucharistii a kresťanským hodnotám. V roku 1907 pocítila silné vnuknutie
ísť pracovať medzi Indiánov do necivilizovaných oblastí Ameriky. Ako misionárka sa
chcela začleniť do indiánskej kultúry, žiť s nimi v chudobe a jednoduchosti a pre
tieto na vtedajšie časy nezvyčajné a moderné postoje zakúsila veľa nepochopenia a
bolesti i od samotných predstaviteľov Cirkvi. Jej misionárske dielo evanjelizácie
LatinskejAmeriky je svojím spôsobom novátorským a priekopníckym počinom i preto, že
sa do týchto končín zeme vybrali ženy.
Posledných deväť rokov svojho misionárskeho
života prežila matka Laura na vozíčku. Zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v Medeline
21. októbra 1949. V súčasnosti rehoľná kongregácia, ktorú založila, má okolo 500 sestier,
ktoré pracujú v 19 krajinách Ameriky, Afriky a Európy.