Vatikán:Júlia Nemesia Valleovásanarodila v talianskej Aoste,
26. júna 1847. Prvé roky detstva prežila v pokoji, v rodine, ktorá s radosťou očakávala
ďalšie dieťa, Vincenza,a ktorá mala zaistené dobré životné podmienky vďaka práci obidvoch
rodičov. Jej matka Mária Kristína však zomrela, keď mala Júlia štyri roky. O siroty
sa starali najskôr príbuzní zo strany otca v Aoste, a potom zo strany matky v Donnase.Keď
mala Júlia 11 rokov, poslali ju do Francúzska do Besançonu, k Milosrdným sestrám.Hoci
odlúčenie od rodiny znášalaťažko, táto situácia ju priviedlana cestu hlbokého priateľstva
s „Pánom, u ktorého prebýva jej mama.“
V Besançonesa jej kultúrny obzor rozšíril,
dobre sa naučila po francúzsky, stala sa zručnou v domácich prácach a celkovo duchovne
dospela.Po piatich rokoch sa vrátila do svojho údolia, no svoj dom v Donnase už nenašla.
Jej otec sa druhýkrátoženil a odsťahoval sa doPont Saint Martin. Jej brat Vincenzo
sa s ňou pohádal a navždy odišiel nevedno kam.Júlia ostala sama, alenašla to, čo jej
rodina nemohla dať. V Pont Saint Martin sa práve v tom čase usadiliMilosrdnésestry,
medzi ktorými našla aj svoje bývalé učiteľky z Besançonu, ktoré jej veľmi pomohli
v jej neľahkej situácii. Rozhodla savstúpiť do ich spoločenstva.
Noviciát začala
8. septembra 1866 v Kláštore svätej Margaréty vo Vercelli. S radosťou sa dáva na túto
novú cestu a každý deň nachádza niečo, čo musí prijať alebo zanechať: „Pane Ježišu,
zbav ma mňa samej, a daj aby som žila v tebe. Pre teba žijem a pre teba zomieram…“
-toto je modlitba, ktorá ju sprevádza a ktorá ju bude sprevádzať počas celého jej
ďalšieho života.
Po noviciáte prijala nové meno: Sestra Nemesia, podľa jedného
mučeníka z prvých storočí Cirkvi. Pracovala ako učiteľka a bola vždy tam, kde bola
potrebná jej pomoc. Keď mala 40 rokov,stala sa predstavenou komunity. Vtedy siešte
viac uvedomila svoje poslanie slúžiť a žiť pre Krista a blížnych. Od roku 1903 až
do smrti,celých 13 rokov bola novicmajsterkou, a za toto obdobie vychovala 500 sestier.
Zomrela 18. mája 1916.