Vatikán:Eusébia Palomino Yenesová sa narodila 15. decembra 1899 v Cantalpine,
v španielskej provincii Salamanka, v chudobnej, no hlboko veriacej rodine. Otec pracovalväčšinou
ako sezónny robotník, kým matka Juanna sa starala o domácnosť a štyri deti.
Eusébia
ako osemročné dieťa, v deň svojho prvého svätého prijímania pocítila, že sa chce celkom
zasvätiť Pánovi. Veľmi skoro však musí nechať školu, aby pomáhala doma. Keď mala 12
rokov, odišla so svojou sestrou do Salamanky, kde pracovala v rodinách ako pomocnica
v domácnosti. Tam sa zoznámila s komunitou sestier Panny Márie Pomocnice a začala
pracovaťaj u nich.
Myšlienka zasvätiť sa celkom Pánovi ju neustále prenasledovala
v modlitbách i pri každej činnosti. Hovorievala: „Keď splním všetky svoje úlohy,
Panna Mária bude iste rada a jedného dňa ma prijmú do jej spoločenstva“. Sama sa necítila
hodná, aby o to žiadala. Raz sa však priznala so svojou túžbou sestre vizitátorke,
ktorá ju aj hneď prijala do rehole. Do noviciátu vstúpila 5 augusta 1922 a po dvoch
rokoch urobila prvé sľuby. Potom žila v rozličných kláštoroch španielskej provincie,
kde vykonávalavšetky možné práce: najmä v kuchyni a v záhrade, i s deťmi v oratóriu.
Keď
začiatkom 30.rokov v Španielsku začínajú nepokoje, ktoré napokon vyústia do občianskej
vojny a krvavého prenasledovania kresťanov, sestra Eusébia prosí, aby sa mohla obetovať
zazáchranu Španielska a za náboženskú slobodu. Jej obeta Boh prijal. V auguste 1932
ochorela na astmu. Ešte viac však trpela v mystických krvavých víziách.Videla napríklad,
ako bola zavraždená jej duchovná vodkyňa, sestra Carmen, ktorú skutočne aj zastrelili
v roku 1936. K astme sa pridala záhadná choroba, ktorá jej pokrútila ruky i nohy.
Myseľ však si zachovala v Bohu čistú až dosvojej smrti,10. septembra 1935. Tí, čo
ju poznali,o nej povedali: “Zomrela svätica”.