Vatikán:Alexandrina Maria da Costová sa narodila v obci Balasar v portugalskej
arcidiecéze Braga 30. marca 1904. Po školských rokoch života v Povoa do Varzim saako
18 ročná vrátila do rodiska,kde prežila celý zvyšok života.
Ako 14 ročná, v
roku 1918 na Bielusobotu zažila spolu so sestrouDelindou a jednou ďalšou priateľkou
prepadnutie tromi mužmi, ktorí ich chceli znásilniť. Vyskočila z okna, ktoré bolo
4 metre od zeme. Pád mal na jej zdraví ťažké následky, a hoci ešte niekoľko rokov
mohla chodiť, celé hodiny trávila v kostole. Od 14. apríla 1925, celých 30 rokov až
do smrti zostala chromá.
Do roku 1928 sa neustále modlila k Pánovi a prosila
Pannu Máriu o príhovor za uzdravenie. Sľúbila, že keď sa uzdraví, pôjde pracovať do
misií. Nolen čo pochopila, že jej povolaním je utrpenie, objalaho celou láskou. Hovorievala:
Panna Mária mi dala ešte väčšiu milosť:najprv to, že somsa s tým zmierila, potom úplné
podriadenie sa Božej vôli a napokon túžbu trpieť.“
V tomto období sa začínajú
v jej živote prejavovať mystické fenomény, a od 3. októbra1938 do 24. marca 1942,
teda 182 krát,každý piatok prežívala Kristovo utrpenie. Vtedy sa síce mohla na tri
a pol hodiny postaviť, no prežívala krížovú cestu Pána Ježiša a jeho umučenie.
Na
žiadosť svojho duchovného vodcu, jezuitu, pátra Mariána Pinhu, všetky svoje mystické
zážitky zachytila na papier. V roku 1936 na príkaz Pána Ježiša cez pátra Pinhu žiadala
Svätého Otca o zasvätenie sveta Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Túto prosbu opakovala
viackrát. Svätá stolica sa o Alessandrine informovala u miestneho arcibiskupa. 3.
októbra 1942 pápež Pius XII. zasvätil svet Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie v posolstve,
ktoré v portugalskom jazyku adresoval do Fatimy a obnovil ho v Bazilike svätého Petra
8. decembra v tom istom roku.
Od 27. marca 1942 Alessandrinaprestala jesť a
žila iba z Eucharistie.V roku 1944 sa jej duchovným vodcom stal salezián, don Umberto
Pasquale, ktorý ju tiež povzbudzoval, aby si zapisovala svoje mystické zážitky.Alessandrina
sa tiež zapísala do Spoločenstva saleziánskych spolupracovníkov a osobitne sa modlila
za ich posvätenie a apoštolát. K jej lôžku chodievalo zo svojimi trápeniami tisíce
ľudí, zblízka i zďaleka. Dávala im rady a modlila sa za nich. Mnohým takto pomohla
k obráteniu. 7. januára 1955 jej bolo zjavené, že v tomto roku umrie. Tak sa aj stalo.
Zomreladňa13. októbra,na výročie posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime. Jej posledné
slová boli: „Som šťastná, lebo idem do neba.“