Vatikán:Rehoľná sestra,Matilde del Sagrado Corazón (Téllez Robles),sa narodila
v Španielsku v roku 1845. Keďže otec bol právnikom, jej rodina sa musela viackrát
sťahovať. Matilda prežila väčšiu časť svojho života v mestečku Bejar, v provincii
Salamanca, kde založila aj jeden zo svojich inštitútov a kde aj v roku1902 zomrela.
Vyznačovala
sa veľkou úctou k Najsvätejšej sviatosti Oltárnej. Na začiatku bolo jej úmyslom založiť
kontemplatívny inštitút. Heslom jej života boli slová modlitby: „Chcem priviesť k tebe
všetkých ľudí, aby Ťa milovali. Ty si môj jedinýPán! Podobne ako mnohým blahoslaveným,
ani v jej živote nechýbalo utrpenie, kvôli nepochopeniu ba aj prenasledovaniu. Ona
však mala vždy na zreteli: plniť Božiu vôľu. To u priviedlo aj k veľkej úcte k Panne
Márii. Skrze ňu, ako učiteľku, vodkyňu, sa stalahorlivoušíriteľkou úcty Najsvätejšej
sviatosti Oltárnej.Práve preto úctu k Bohorodičke veľmi odporúčalaajčlenkám Inštitútu,
ktorý založila.
Matilda bola ženou, ktorá svoj život prežívala pre Krista,
pre Eucharistiu, pre Pannu Máriu a pre Cirkev. Jej duchovný odkaz možno zhrnúť nasledovne:jej
osoba je akoby posolstvom Eucharistie.Pre ňu Najsvätejšia sviatosť bola tým najcennejším.
Bola všetkým! Keď len mohla, prichádzala na adoráciu, aby sa tam, v tichu srdca tešila
zo spoločnosti Toho, ktorý vie lepšie ako my všetci, čo znamená byť sám. Už vtedy
bola svedkom, ako mnohí ľudia nechápali a jednoducho zabúdali na Pána, ktorý vydal
seba samého, stal sa jedným z nás, a po zmŕtvychvstaní zostal navždy pri nás a s nami.
Nielen, že mu chcela robiť spoločnosť, ale chcela k nemu priviesť duše všetkých ľudí,
aby ho milovali a boli mu spoločníkmi, aby tak ako On plnili Božiu, Otcovu vôľu, a to
všetko v spoločnosti Panny Márie, Ježišovej Matky, do ochrany, ktorej sa deň čo deň
odporúčala.