Noví blahoslavení - Maria Candida dell´Eucharistia
Vatikán:Rehoľná sestra Mária Candida delľEucharistia sa narodila v talianskom
meste Catanzaro 16. januára 1884. Jej otec tam bol sudcom. Po dvoch rokoch sa rodina
presťahovala do Palerma, kde žila až do roku 1919. Zvyšných 30 rokov života prežilav karmelitánskom
kláštore v Ragusách, kde aj zomrela v roku 1949, vo veku 65 rokov.Jej rodina bola
dobre sociálne situovaná. Jeden z jej bratov sa stal lekárom, druhý sudcom, kým ona
sama niekoľko rokov študovala klavír.
Hoci už v pätnástich rokoch počula prvé
volanie k zasvätenému životu, svoj vstup do kláštora musela odložiť takmer o 20 rokov
neskôr, kvôli smrti oboch rodičov a skutočnosti, že bolo potrebné pomôcť bratom. Tí
boli veľmi proti jej vstupu do kláštora, kde ju nikdy neprišli pozrieť.Aj Mária Candida
delľEucharistia, ako prezrádza už jej meno, sa vyznačovala veľkou úctou k Najsvätejšej
sviatosti Oltárnej. Eucharistia bola jej radosťou. Poskytovalajej tiež pomocpri
prekonávaní ťažkostí a prekážokna dosiahnutie jej životného cieľa – zasväteného života.
Po smrti matky, v roku 1914, jej bratia zakázalivychádzať samej z domu. Do kostola
zvykli chodiť len málo, a tak sa stalo, že nemohla pristúpiť k svätému prijímaniu,
čo pre ňu predstavovalo veľké duchovné utrpenie.
Po vstupe do kláštora si v istom
zmysle prorocky zvolila meno Mária Candida delľEucharistia, aby tak čo najviac mohla
byť spoločníčkou Ježiša, prítomného v Najsvätejšej sviatosti. Hodiny a hodiny trávila
v modlitbe a v adorácii, každý štvrtokajvždy v čase od 23. do 24. hodiny v noci. V roku
1924 bola zvolená za priorkukláštora. S malými prestávkami bola ňou až do roku 1947.
V tom čase sa jej podarilo všetkým členkám komunity vtlačiť pečať lásky kukonštitúciám
svätejTerezy z Avily, ako aj rozšíriť karmelitánsku reholu v ďalších častiach Sicílie.
Vo svätom roku 1933 začala písať knihu o eucharistickej spiritualite, ktorá nedávno
vyšla v Taliansku pod názvom: „Eucharistické rozhovory“. Ide v podstate o dlhú meditáciu
o Eucharistii.
Nová blahoslavená si karmelitánsku duchovnosť obľúbila vďaka
stretnutiu so svätou Terezkou Ježiškovou, sväticou z Lisieux. Vďaka jej životopisu:„Dejiny
jednej duše“, v ktorom opisuje svoju osobnú lásku k Eucharistii. Vzorom eucharistického
života bola pre ňu Panna Mária, tá, ktorá vo svojom lone nosilaBožieho Syna a ktorá
ho duchovným spôsobom rodí v srdci každého z jej nasledovníkov.
Akýje jej duchovný
odkaz dnešnému svetu? Svätí sú vždy aktuálni, pretože sú obrazom Krista a Kristus
je ten istý včera, dnes a naveky. Prekvapuje tiež úryvok z jej autobiografie, ktorý
je taký blízky textu encykliky pápeža Jána Pavla II. „Ecclesia de Eucharistia“ z minulého
roku: „Ježišu, ako veľmi túžim byť apoštolkou svätého prijímania, ako veľmi túžim,
aby všetci zakúsili tvoju sladkosť. Chcela by som byť strážkyňou všetkých svätostánkov,
vo všetkých chrámoch sveta, až do konca čias.“