Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 10. marca 2004

Vatikán:Na generálnej audiencii bolo prítomných vyše 10 tisíc pútnikov z 13 krajín. Témou katechézy bol 19. žalm,modlitba za víťazstvo Kráľa Mesiáša.

Záverečná prosba, „Pane, daj vždy víťaziť kráľovi a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať“, nám vyjavuje pôvod 19. žalmu, ktorý sme si práve vypočuli a oktorom budeme teraz meditovať. Ide tu teda o kráľovský žalm dávneho Izraela, ktorý sa veriaci modlili v chráme na Sione počas slávnostných obradov. V ňom vzývali Božie požehnanie najmä „v čase súženia“ (v. 2), to je vtedy, keď celý národ bol vystavený veľkej úzkosti pre nebezpečenstvo vojny. Spomínajú sa tu napríklad vozy a kone, ktoré je vidno prichádzať na obzore a voči tejto situácii kráľ i ľud sa s dôverou obracajú na Pána. Ten sa stavia na stranu slabých, utláčaných, na stranu obetí.

Je ľahko pochopiť, prečo kresťanská tradícia tento žalm prijala ako hymnus pre Krista Kráľa, ktorý je Mesiášom, teda pomazaným. On prichádza na svet síce bez vojska, ale so silou ducha,aby definitívne zvíťazil proti zlu, násiliu, pýche, klamstvu a sebectvu. V našich ušiach sa ozývajú slová, ktoré Kristus povedal Pilátovi, symbolizujúcemu pozemskú moc: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Pri skúmaní deja tohto žalmu zisťujeme, že naznačuje liturgiu, ktorá sa slávila v jeruzalemskom chráme. Vidíme tu zhromaždenie synov Izraela, ktorí sa modlia za kráľa, hlavu svojho národa. Dokonca, v úvode vidíme náznak obetného obradu v línii obiet a holokaustov prinesených kráľom „Jakubovmu Bohu“ (Ž 19, 2), ktorý neopúšťa svojho pomazaného (v. 7), ale ho chráni a podporuje.

Modlitba je jasne poznačená presvedčením, že Pán je prameňom istoty: On ide v ústrety dôvernej túžbe kráľa i celého spoločenstva, s ktorým je spojený zmluvou. Zaiste, atmosféra je taká, akú má vojnová udalosť, so všetkým strachom a rizikami, ktoré prináša. Božie slovo sa teda nezjavuje ako abstraktné posolstvo, ale ako hlas, ktorý prichádza k malým i veľkým biedam ľudstva. Preto žalm poukazuje na vojenský jazyk (por. v. 6) a tak sa prispôsobuje človekovi v ťažkostiach.V siedmom verši 19. žalm vyjadruje istú zmenu. Zatiaľ čo predchádzajúce verše vyjadrujú žiadosti samé v sebe voči Bohu, (por. vv. 2-5)siedmy verš potvrdzuje, že Boh ich vyslyšal. „Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba.“ O aké znamenie konkrétne ide, žalm presnejšie neuvádza.

Akokoľvek však, jasne hovorí o protichodnosti pozícií znepriatelených strán. Protivníci rátajú s materiálnou silou svojich vozov a koní a Izraeliti dôverujú v Boha a teda víťazia. Myslíme tu na známu scénu boja Dávida a Goliáša: na zbrane a silu filištínskeho bojovníka mladý Hebrej odpovedá vzývaním mena Pánovho, ktorý chráni slabých a bezbranných. Dávid Goliášovi povedal: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, a Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi.“ (1 Sam 17, 45.47) 19. žalm, aj keď je vo svojom historickom kontexte spojený s logikou vojny, môže sa stať pozvaním nenechať sa nikdy zlákať pokušením násilia. Aj prorok Izaiáš volal: „Beda tým, čo sa opierajú o kone, dôverujú vo vozy, že ich je veľa, a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní, no na Svätého Izraelovho nevzhliadli a Pána nevyhľadávali.“ (Iz 31, 1)

Spravodlivý na každú formu zloby odpovedá vierou, dobrotou, odpustením a ponukou pokoja. Svätý Pavol kresťanov napomína: „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.“ (Rim 12, 17) A cirkevný historik Euzébius z Cézarey (3. 4. stor.) komentujúc náš žalm, rozširuje svoj pohľad aj na zlo smrti, ktorú kresťan musí premôcť vďaka Kristovmu dielu: „Všetky nepriateľské sily a nepriatelia Boha, skrytí a neviditeľní, ktorí sa dali na útek pred Pánom, padnú, no všetci tí, čo dosiahli spásu, vstanú zo svojich dávnych ruín. Preto Simeon povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých“, teda pre zánik svojich protivníkov a nepriateľov a pre zmŕtvychvstanie tých, čo síce aj padli, no on ich teraz vzkriesil. (PG23, 197).