Pápežská rada pre spoločenské dorozumievacie prostriedky oslavuje 40 rokov od svojho založenia

Vatikán:Od 8. do 12. marca vo Vatikáne prebehne plenárne zasadnutie Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky. Témou stretnutia, ktorým si rada pripomína 40. výročie svojho založenia, je: „Inter Mirifica: po štyridsiatich rokoch“.

Svätú omšu na úvod stretnutia bude sláviť kardinál Eugenio Sales, emeritný arcibiskup z Rio de Janeiro, ktorý bol jedným z prvých členov dikastéria. Súčasný predseda Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky, arcibiskup John Foley uviedol, že požiadal: „Každého člena a konzultora rady, aby predstavil najvýznamnejšie zmeny, ku ktorým došlo vo svete médií za posledných 40 rokov. Tiež, aby vyjadrili svoj sen, ktorý by sa mohol naplniť na tomto poli v nasledujúcich 10 rokoch. Všetky príspevky, ktoré budú následne zverejnené, budú tvoriť základnú dokumentáciu k oslavám 40. výročia dekrétu II. Vatikánskeho koncilu „Inter Mirifica“ a Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky. Na programe zasadania je aj diskusia k návrhu dokumentu s názvom: „Duchovnosť a kinematografia“.

Dekrét II. Vatikánskeho koncilu „Inter Mirifica“ o nástrojoch spoločenskej komunikácie bol promulgovaný pápežom Pavlom VI. 4. decembra 1963. Názov „Inter Mirifica“ - v preklade „Medzi zázrakmi“, pochádza z prvých slov latinského dokumentu. V prvom paragrafe čítame: „Medzi podivuhodnými vynálezmi techniky, ktoré s pomocou Božou geniálnosť človeka zvlášť v našich časoch vyvinula zo stvorených vecí, Matka Cirkev s osobitnou starostlivosťou víta a sleduje tie, ktoré sa predovšetkým týkajú ľudského ducha a otvorili nové cesty k veľmi rýchlemu šíreniu správ, myšlienok a poznatkov každého druhu. Spomedzi týchto vynálezov vynikajú tie, ktoré sú svojou povahou uspôsobené zasiahnuť a ovplyvňovať nielen jednotlivcov, ale aj masy, ba celú ľudskú spoločnosť, teda tlač, film, rozhlas, televízia a podobné, a ktoré možno preto právom nazvať spoločenskými komunikatívnymiprostriedkami (Instrumenta communicationis socialis)“.

Súčasná Pápežská rada pre spoločenské dorozumievacie prostriedky vzišla z „Pápežskej poradnej a kontrolnej komisie filmov s náboženskou, alebo morálnou tématikou“. Tá bola založená 30. januára 1948. Niekoľko mesiacov potom, komisia, ktorá sa skladala z predsedu a štyroch členov, dostala nové meno a to: „Pápežská komisia pre didaktickú a náboženskú kinematografiu“. Jej cieľom bolo štúdium pastoračných a didaktických aspektov rodiacej sa audiovizuálnej éry.

V januári 1952, pápež Pius XII. ju premenoval na „Pápežskú komisiu pre kinematografiu“ a schválil jej štatúty. Následne jej názov bol zmenený na „Pápežskú komisiu pre kinematografiu, rozhlas a televíziu“. Dňa 22. februára 1959, blahoslavený pápež Ján 23, vydaním Motu Proprio „Boni Pastoris“ zriadil Pápežskú komisiu ako stály úrad Svätej stolice a pripojil ju ku štátnemu sekretariátu.

Pápež Pavol VI. uverejnením Motu Proprio „In fructibus multis“ zo dňa 2. apríla 1964 zmenil meno komisie na „Pápežskú komisiu pre spoločenské dorozumievacie prostriedky“. Zveril jej starostlivosť o všetky oblasti médií a osobne vystúpil na jej prvom plenárnom zasadaní 28. septembra 1964.

Apoštolskou konštitúciou „Pastor Bonus“, promulgovanou Jánom Pavlom II. 28. júna 1988, sa pápežská komisia počnúc 1. marcom 1989 stala Pápežskou radou. Jej terajším predsedom je od roku 1984 arcibiskup John Foley.

Pápežská rada pre spoločenské dorozumievacie prostriedky za 40 rokov činnosti vydala tieto dokumenty:

•Normy pre audiovizuálnu prezentáciu slávností a miest patriacich priamo pod Svätú Stolicu (1965);
•Pastoračnú inštrukciu k dekrétu II. Vatikánskeho koncilu o spoločenských dorozumievacích prostriedkoch „Communio et Progressio“ (1971);
•Výzvu ku všetkým rehoľníkom a rehoľníčkam kontemplatívnych rádov (1973);
•Sprievodcu pri formácii budúcich kňazov vzhľadom k nástrojom spoločenskej komunikácie (1986);
•Pornografia a násilie v komunikačných prostriedkoch: pastoračná odpoveď (1989);
•Kritériá ekumenickej a medzináboženskej spolupráce na polispoločenských dorozumievacích prostriedkov (1989);
•Pastoračnú inštrukciu „Aetatis Novae“ o spoločenskej komunikácii dvadsať rokov po „Communio et progressio“ (1992);
•100 rokov filmu (1995-1996);
•Etika reklamy (1997);
•Etika v spoločenských dorozumievacíchprostriedkoch (2002);
•Etika a internet (2002);
•Cirkev a internet (2002).