Príhovor Mons. Františka Tondru, predsedu Konferencie biskupov Slovenska na národnej ďakovnej púti

Svätý Otče!

Prišli vás pozdraviť pútnici zo Slovenska. Sú dva motívy, ktoré nás priviedli sem práve dnes. Je to výročie smrti sv. Konštantína-Cyrila, ktorý so svojim bratom Metodom prišli na Veľkú Moravu až z Ďalekej Byzancie, aby našim praotcom zvestovali Božie slovo, naučili ich poznať Krista a jeho Cirkev a tak sa dostať k nebeskému Otcovi. Naučili ich žiť Krista podľa evanjelia a ísť k nebeskému Otcovi cestou, ktorá je istá. Ľudský duch sa totiž nachádza v ustavičnom hľadaní. Ponechaný sám na seba by sa utopil v mori ľudských mienok a filozofických špekulácií. Udalosť, ktorú opisuje sv. Matúš, ako Peter kráča po mori, ale keď začal pochybovať, začal sa topiť, je pre súčasného človeka veľmi aktuálna a poučná. More ľudstva je rozbúrené. Hľadá orientáciu, svetlo a silu. Topiacemu sa ľudstvu podáva Kristus svoju ruku. Evanjelista hovorí: „Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval?"(Mt 14,31).

Keď sa po páde rímskeho impéria rodila nová Európa a aj slovanské národy hľadali svoju orientáciu, solúnski bratia, sv. Cyril a Metod, ukazovali na Rím, kde sídli viditeľná hlava Cirkvi. Ona z Kristovho rozkazu vedie túto jeho loďku do bezpečného prístavu. Sv. Cyrilovi sa tu tak zapáčilo, že tu ostal a aj dokončil svoju pozemskú plavbu 14. februára r. 869.

Svätý Otče, v súčasnej dobe Európa hľadá novú orientáciu a znova mení svoju tvár. Tak sa zdá, že v mori mienok a názorov sa ponára, stáva sa slabou a neistou. Nie je ohrozená vojenskou silou, ale morálnym zlom, ktoré sa rodí v nej samej. Mnohých sa zmocňuje strach. Avšak Ježiš je tu a podáva jej svoju pomocnú ruku. Vy ste z jeho ustanovenia jeho viditeľným zástupcom a hlavou Cirkvi. Ako Ježiš nečakal, až prídu k nemu, ale sám chodil po celej krajine, podobne aj Vy navštevujete celý svet.

Presne pred piatimi mesiacmi, 14. septembra 2003 vyvrcholila Vaša návšteva Slovenska svätou omšou a beatifikáciou v Bratislave. To je druhý dôvod, pre ktorý sme tu. Pastieri Božieho ľudu, biskupi, mnohí kňazi a diakoni, seminaristi, rehoľníci a rehoľné sestry, početný Boží ľud. Sú tu aj štátni predstavitelia na čele s prezidentom Slovenskej republiky.

Prišli sme sa Vám, Svätý Otče, poďakovať za Vašu tretiu návštevu Slovenska. Tak veľmi sme Vašu návštevu potrebovali. Slovensko stojí v bráne Európskej únie. Už len malý krok, ktorý sa stane l. mája 2004. Zemetrasenie názorov a morálnych postojov sa z veľkej časti upokojilo práve Vašou návštevou. Vo Vašich príhovoroch sme počuli Krista, ktorého slová sú „Duch a život" (Jn 6,63). Vo vašej osobe bol prítomný trpiaci Kristus, ktorý obetou kríža cez Cirkev rozlieva svoju milosť a dáva duchovný život svetu.

Za všetko Vám ďakujeme. Modlime sa za Vás, a iste dobre viete, žecelé Slovensko spieva: Živ, Bože, Otca Svätého!