Nedeľný príhovor pre chorých - 8. februára 2004

Drahý brat, sestra!

Životná skúsenosť ťa presviedča o tom, že takmer denne si vytyčuješ ciele, ktoré chceš dosiahnuť. Dosiahnuť cieľ nie je vždy jednoduchou záležitosťou. Veľmi často je spojené s námahou a obetou. Neraz si vyžaduje celého človeka. Predstav si skupinku turistov, ktorá sa vybrala na náročnú túru. Hoci možno povedať, že ide o istú formu oddychu, predsa len vysokohorskú túru veľmi často ovplyvňuje predovšetkým počasie. Jeho nepriazeň turistu vyčerpá skôr ako mnohé iné okolnosti, ktoré majú vplyv na úspešnosť či neúspešnosť túry. Na vlnách rozhlasu chcem v nasledujúcich chvíľach s tebou uvažovať o cieli, ktorého dosiahnutie je pre teba veľmi dôležité. Možno povedať, že tento podstatný cieľ tvojho života je aj prostriedkom na dosiahnutie iných, menej podstatných, čiastkových cieľov. Iste tušíš správne, že tým cieľom je Pôvodca i darca života náš Pán.

Veľkou túžbou Pána bolo, povolať ťa k životu. Chcel, aby si tu žil. O tom niet pochýb. Začlenil ťa do svojho plánu spásy neopakovateľným spôsobom. Ty sám si pre Pána celkom jedinečná bytosť s vlastnou dôstojnosťou a vážnosťou, ktorá ti patrí, lebo ti ju prisúdil Boh ako prvý. Pre túto skutočnosť ti nik z ľudí nemôže z osobnej dôstojnosti ubrať, či pošliapať ju. Od teba sa žiada, aby si Pána v každom okamihu svojho života hľadal a považoval ho za veľmi dôležitý a podstatný cieľ svojejživotnej púte.

Neúnavne a s vytrvalosťou hľadaj denne stopy Jeho milostí, ktoré zanecháva v tvojom živote. Buď usilovný v hľadaní, a to aj napriek bremenu kríža, ktorý krátku chvíľu a možno už dlhé roky spočíva na tvojich pleciach.Aj keď sa možno nikdy nebudeš môcť podujať pre svoj stav na vysokohorskú túru, ktorú som spomenula v úvode, predsa sa často môžeš pri svojom hľadaní podobať práve turistom. Toto hľadanie môže byť pre teba veľmi náročné a vyčerpávajúce, ale ver, že ono nezostane bez odmeny.

Utrpenie, choroba, či bolesť v rôznych formách, či podobách je stav tela, či duše, ktorý je často veľkou brzdou pri hľadaní Pána. Človek, ktorému niečo chýba, v tomto prípade zdravie, má sklon skôr k uzavretosti a obviňovaniu, než k zmysluplnému hľadaniu. Takýto postoj však nie je celkom správny. Nie je celkom na mieste ani postoj ustavičného chlácholenia toho, kto trpí, napr. slovami: Neboj sa, to už nejako zvládneš, to nič nie je... Takúto formu povzbudenia pre teba, použije človek, ktorý vo svojom živote ešte nikdy neprešiel touto náročnou skúškou utrpenia a bolesti.

Sú chvíle, keď je veľmi vhodné pri stretnutí s tým, kto trpí mlčať, alebo prejaviť aspoň nepatrný súcit s trpiacim človekom. To preto, aby si sa nestal vďaka postoju iných ešte uzavretejším a bezradnejším. Napriek všetkému nikdy sa netreba vzdávať spomínaného hľadania podstatného cieľa. Možno si ten, kto Pána hľadá príliš ďaleko, zatiaľ čo On je celkom blízko.

Je pri tebe a prichádza v človeku, ktorý ti chce podať pomocnú ruku a vytrhne ťa zo zaužívaného stereotypu. Je v tebe, keď Ho vo sviatosti prijímaš do duše, aby si s Jeho pomocou, no vo svojej slabosti obstál vo všednosti i náročnosti dní, ktoré máš ešte pred sebou. Boh je veľmi blízko a tak máš dôvod na radosť. Cieľ, ktorý hľadáš je celkom blízko tvojho utrpenia. Nebo to nie je astronomická vzdialenosť vo vesmíre. Naopak, je to blízkosť taká dôverná a na dosah, že každé miesto, každý priestor je vhodný na pobudnutie s Pánom, na rozhovor s ním.

Viem, niekedy je pre teba veľmi náročné uvedomiť si skutočnosť, že Pán je akoby na dosah ruky, že všetko, čo konáš, hovoríš, prežívaš, môžeš adresovať Jemu. Ponor sa do mora Jeho milosrdnej lásky a uvidíš, že tvoje rozbúrené vnútro v okamihu nadobudne stratený pokoj. Usiluj sa udržať si vo svojom srdci živú nádej. Lebo ak ju budeš v sebe živiť, potom zabrániš tomu, aby si podliehal zúfalstvu a strachu. Životné skúšky, ktoré musíš podstúpiť sú často veľmi náročné a často sa zdá, že to, čo sa deje, je nad tvoje sily. To sa však naozaj iba zdá. Pretože všetko, čo má v živote príchuť horkosti, môže tebe aj iným pomôcť pri dosahovaní cieľa, ktorým je stretnutie sa s Pánom vo Večnosti. Všetko to horké, trpké, nepríjemné, možno povedať, že ťa urobí zrelším, odolnejším, pevnejším, aby si raz mohol bez obáv stáť pred tvárou Pána. Želám ti, aby si nikdy neminul podstatný cieľ svojho života. Jeho hľadanie je náročné, ale stojí za to odhodlať sa a skúsiť to.

Večný Otče! Som pred tebou, vo svojej biede a slabosti. Patrím medzi tých, ktorí by chceli v živote veľa dosiahnuť.Chcem dokázať to i ono. Odrazu sa však pristihnem pri tom, že ani sám neviem, čo chcem.Mám v sebe chaos a neistotu.Chcem čosi dosahovať a pri tom som plný seba.Svojej vlastnej bolesti, svojho kríža. Už mi je jasné, že v tomto stave nedosiahnem nič. Preto ťa prosím o schopnosť ustavičného hľadania podstatného cieľa, ktorým si Ty. Možno budem ako turista, vyčerpaný a unavený, ale verím, že budem šťastný a vďačný za všetko, čo konáš v mojom živote.

Ivana Mochorovská