Vatikán:Ján Pavol II. sa vpiatok, 6. februára vKlementínskej sále stretol s
delegátmi plenárneho zasadania Kongregácie pre náuku viery. V mene všetkých ho pozdravil
jej prefekt, kardinál Jozef Ratzinger.Členom spomínanej kongregácie i delegátom zasadania
je aj kardinál Jozef Tomko. Ján Pavol II. vo svojom príhovore im okrem iného povedal:
„Vaše
stretnutie každé dva roky mi umožňuje prejsť dôležité body vašej činnosti a taktiež
poukázať na výzvy, ktoré v službe Magistéria Petrovho nástupcu od vás vyžadujú byť
ochrancami pravdy katolíckej viery a chrániť ju. V tomto zmysle profil náuky, ktorý
osobitným spôsobom charakterizuje vašu kompetenciu je práve pastoračný, lebo je účasťou
na všeobecnom poslaní Najvyššieho Pastiera. Je to poslanie, ktorého prioritou je predovšetkým
jednota viery a spoločenstva všetkých veriacich, čo je nevyhnutné pre spásonosné poslanie
Cirkvi. V súčasnom kultúrnom kontexte, pre ktorý je typický tak relativizmus ako aj
ľahkovážny pragmatizmus, je odvážne ohlasovanie právd, ktoré človeka spasia i nový
zápal pre evanjelizáciu, veľmi potrebný.
Odovzdávanie radostnej zvesti je prvou
a základnou úlohou Cirkvi a každá ďalšia činnosť vychádza práve z toho – pomôcť všetkým
stretnúť vo viere Krista. Preto mi osobitne leží na srdci evanjelizačná činnosť Cirkvi,
aby bola účinná či už voči tým, čo ešte Krista nepoznajú, i tým, ktorí ho síce spoznali,
no žijú ďaleko od neho. Iste, svedectvo života je prvé slovo, ktorým sa evanjelium
ohlasuje, to však nestačí, ak meno, učenie, život a prísľuby, Kráľovstvo a tajomstvo
Ježiša z Nazaretu nie sú ohlasované.“ (Evangelii nuntiandi, 22). Toto jasné ohlasovanie
je nevyhnutné preto, aby mohlo pohnúť srdcia prijať dobrú zvesť spásy. A toto je
nesmierne veľkou službou ľudom, ktorí hľadajú svetlo pravdy.
Určite, evanjelium
vyžaduje slobodný súhlas človeka. No aby ten mohol byť vyjadrený, evanjelium musí
byť človeku ponúknuté, lebo „všetci ľudia majú právo spoznať bohatstvo Kristovho tajomstva,
v čom podľa našej viery môže ľudstvo nájsť plnosť toho, čo sa snaží spoznať o Bohu
hľadajúc a tápajúc, i o človekovi a jeho určení, o živote a smrti a o pravde.“ (Redemptoris
missio, 8). Plné prijatie katolíckej viery neumenšuje, ale pozdvihuje ľudskú slobodu
a povzbudzuje ju k jej naplneniu v láske pre dobro všetkých ľudí.
V ďalšej
časti svojho príhovoru Ján Pavol II. hovoril o dokumentoch magistéria Cirkvi, ktorých
vydanie by nemalo byť iba mediálnym faktom v deň ich zverejnenia. „Ide predovšetkým
o cirkevnú udalosť prijatia učenia magistéria v spoločenstve Cirkvi. Ide o záväzné
slová, ktoré osvetľujú pravdy viery, keď sú tieto zle vysvetľované alebo keď proti
nim protestujú niektoré myšlienkové či akčné prúdy. Tu je práve dôležité vidieť, že
ide o pastoračný charakter, a každý vydaný dokument je teda vhodnou príležitosťou
formácie, katechézy a evanjelizácie.
Ján Pavol II. ďalej upozornil na prirodzený
morálny zákon, ktorý „patrí k veľkému bohatstvu ľudského poznania, totiž, že Božie
zjavenia svojim svetlom prispelo k jeho očisteniu a rozvoju. Prirodzený zákon, ktorý
je sám osebe prístupný každému rozumnému stvoreniu, určuje prvé a podstatné normy,
ktoré riadia morálny život. Na tomto základe je možné vybudovať platformu hodnôt,
na ktorých sa môže rozvinúť konštruktívny dialóg so všetkými ľuďmi dobrej vôle, teda,
so svetskou spoločnosťou.
Dnes v dôsledku krízy metafyziky, v mnohých prostrediach
sa pravda vpísaná do srdca každého človeka neuznáva. A tak sme svedkami, že aj medzi
veriacimi je rozšírená morálka ktorá síce vieru hlása, no zároveň jej chýba objektívny
základ pre právne normy, ktoré sú často založené iba na spoločenskom súhlase, a preto
je čoraz ťažšie nájsť etický základ, ktorý by bol spoločný pre celé ľudstvo.
V
encyklikáchVeritatis splendor a Fides et ratio som ponúkol užitočné
prvky, ktoré môžu pomôcť objasniť, okrem iného, aj zmysel prirodzeného morálneho zákona.
Žiaľ, zdá sa mi, toto učenie ešte nebolo pochopené v miere, ako so si želal a celá
zložitá problematika si zasluhuje preto ďalšie prehĺbenie. Preto vás pozývam, aby
ste podporili vhodné iniciatívy v tomto smere – prehĺbiť učenie o prirodzenom morálnom
zákone aj hľadaním spoločných bodov s predstaviteľmi iných náboženstiev a kultúr.
V
závere svojho príhovoru Ján Pavol II. hovoril o disciplinárnej problematike pričom
vyzval členov Kongregácie pre náuku viery k úzkej spolupráci aj s ďalšími kongregáciami
zodpovednými za formáciu kňazov. Napokon všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie.