Vatikán:Posolstvo Jána Pavla II. k 12. svetovému dňu chorých
Svetový
deň chorých, ktorý sa každý rok slávi na inom kontinente, nadobúda tentoraz osobitný
význam. Bude sa totiž konať v Lurdoch vo Francúzsku, na mieste, kde sa 11. februára
1858 zjavila Panna Mária, a ktoré sa potom stalo cieľom mnohých pútí. Božia Matka
chcela v tomto hornatom kraji ukázať svoju materinskú lásku najmä trpiacim a chorým.
A odvtedy je tu prítomná s neustálou starostlivosťou.
Táto svätyňa bola vybratá
preto, lebo na rok 2004 pripadá 150. výročie vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí.
Bolo to presne 8. decembra 1854, keď môj predchodca blahoslavený Pius IX., blahej
pamäti, dogmatickou bulouIneffabilis Deuspotvrdil, že „je od Boha zjavené učenie,
že osobitnou milosťou a privilégiom všemohúceho Boha a vzhľadom na zásluhy Ježiša
Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, bola Preblahoslavená Panna Mária nedotknutá
a uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu od prvej chvíle počatia“ (DS2803).
Mária v Lurdoch v miestnom dialekte hovorí:„Que soy era Immaculada Councepciou.“ Nechcela
vari Panna Mária týmito slovami zároveň vyjadriť svoj vzťah k svetu zdravia a života?
Lebo tak ako pre prvotný hriech vstúpila do tohto sveta smrť, tak pre zásluhy Ježiša
Krista Boh ochránil Máriu od poškvrny hriechu a k nám prišla spása a život (por.Rim5,12–21).Dogma
o nepoškvrnenom počatí nás uvádza priamo do srdca tajomstva stvorenia a vykúpenia
(por.Ef 1, 4–12; 3, 9–11). Boh chcel darovať ľudskému stvoreniu život v hojnosti
(por.Jn10, 10), pričom podmienil túto svoju iniciatívu slobodnou a láskyplnou
odpoveďou človeka. Človek však odmietol tento dar svojou neposlušnosťou vedúcou k hriechu
a tak tragicky prerušil životodarný dialóg so Stvoriteľom. Proti „áno” Boha, ako zdroju
plnosti života sa postavilo človekovo „nie“, spôsobené pyšnou sebestačnosťou, veštiacou
smrť (por.Rim 5, 19).Celé ľudstvo bolo vážne poznačené týmto uzatvorením sa
pred Bohom. Iba Mária z Nazareta bola pre budúce Ježišove zásluhy už do počatia uchránená
od dedičného hriechu a úplne otvorená Božím úmyslom, preto v nej mohol nebeský Otec
uskutočniť plán, ktorý mal pre ľudí pripravený.
Nepoškvrnené počatie predchádza
harmonický súzvuk medzi Božím „áno“ a „áno“, ktoré s úplnou odovzdanosťou vyslovila
Mária vo chvíli, keď jej anjel priniesol nebeské posolstvo (por.Lk1, 38). Toto
jej „áno“ v mene ľudstva znovu otvára svetu brány raja vďaka tomu, že pôsobením Ducha
Svätého sa v jej lone vtelilo Božie Slovo (por.Lk 1, 35).Pôvodný plán stvorenia
tak bol v Kristovi obnovený a stal sa uskutočniteľný, pričom má v tomto pláne svojemiesto
aj ona, panenská Matka.
Tu sa nachádza kľúč k dejinnému zvratu: Máriiným nepoškvrneným
počatím sa začalo veľké dielo vykúpenia, ktoré sa naplnilo vyliatím drahocennej Kristovej
krvi. V Kristovi je každý človek povolaný naplno sa realizovať až po dokonalosť svätosti
(por.Kol 1, 28).Nepoškvrnené počatie je teda úsvitom sľubujúcim príchod žiarivého
dňa Krista, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním znovu nastoľuje plnú harmóniu medzi
Bohom a ľudstvom. Ako je Kristus zdrojom života, ktorý víťazí nad smrťou, tak je Mária
starostlivou Matkou, ktorá vychádza v ústrety potrebám svojich detí a získava pre
ne zdravie duše i tela. To je posolstvo, ktoré lurdská svätyňa neprestajne pripomína
zbožným ľuďom a pútnikom. Taký je význam telesných a duchovných uzdravení, ktoré sa
dejú v jaskyni Massabielle.
Odo dňa, keď sa Mária zjavila Bernadette Soubirousovej,pomáhala
na tomto mieste prekonať už veľa bolestí a chorôb, prinavrátiac mnohých svojim deťom
aj telesné zdravie. Tie najprekvapujúcejšie zázraky však vykonala v dušiach veriacich,
keď ich otvorila stretnutiu so svojím Synom Ježišom, ktorý je tou pravou odpoveďou
na najhlbšie túžby ľudského srdca. Duch Svätý, ktorý svojím tieňom zahalil okamih
vtelenia Slova, premieňa ducha nespočetných chorých, ktorí sa k nej utiekajú. I keď
nezískajú dar telesného uzdravenia, vždy môžu dostať iné, ešte väčšie dobro: obrátenie
srdca, ktoré je zdrojom pokoja a vnútornej radosti. Tento dar mení ich život a stávajú
sa apoštolmi Kristovho kríža, ktorý je symbolom nádeje i v tých najtvrdších, najťažších
skúškach.
V apoštolskom listeSalvifici dolorissom pripomenul, že utrpenie
patrí k dejinám a k osudom človeka, ktorý sa ich musí naučiť prijímať a prekonávať
(por. 2). No ako inak to dokáže, ak nie vďaka Kristovmu krížu?V smrtia zmŕtvychvstaní
Spasiteľa nachádza ľudské utrpenie svoj najhlbší význam a svoju spásnu hodnotu. Celá
ťarcha súžení a bolestí ľudstva je sústredená v tajomstve Boha, ktorý sa prijatím
našej ľudskej prirodzenosti uponížil, až sa nakoniec„za nás urobil hriechom“(2
Kor5, 21). Na Golgote niesol viny všetkých ľudských bytostí a v samote opustenosti
zvolal k Otcovi:„Prečo si ma opustil?“(Mt27, 46).
V paradoxe
kríža nachádzame odpoveď na naše najznepokojujúcejšie otázky.Kristus trpí za nás:berie
na seba utrpenie všetkých a vykupuje ho.Kristus trpí s namia dáva nám tak možnosť
podeliť sa o naše trápenia s ním. Ľudské utrpenie v spojení s Kristovým sa stáva prostriedkom
spásy. Preto môže veriaci človek spolu so svätým Pavlom povedať:„Teraz sa radujem
v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu
pre jeho telo, ktorým je Cirkev“(Kol1, 24). Bolesť prijatá s vierou sa
stáva bránou, ktorou vstupujeme do tajomstva Pánovho spásneho utrpenia. Utrpenia,
ktoré neodníma pokoj a šťastie, keďže je ožiarené jasom vzkriesenia.
Pod krížom
ticho trpí Mária, osobitným spôsobom účastná na bolestiach svojho Syna, ustanovená
za Matku ľudstva, pripravená orodovať za to, aby každý človek mohol dosiahnuť spásu
(por.Salvifici doloris, 25).V Lurdoch nie je ťažké pochopiť túto jedinečnú
účasť Božej Matky na spásnom poslaní Krista. Zázrak nepoškvrneného počatia pripomína
veriacim základnú pravdu: dosiahnuť spásu je možné len poslušnou účasťou na Otcovom
pláne, v ktorom má byť svet vykúpenýsmrťou a zmŕtvychvstaním jeho jednorodeného
Syna. Krstom je veriaci človek začlenený do tohto diela spásy a oslobodený od dedičného
hriechu. Hoci choroba a smrť zostávajú naďalej prítomné v jeho pozemskom živote, predsa
strácajú svoj negatívny význam. Vo svetle viery sa smrť tela, porazená Kristovou smrťou
(por.Rim6,4), stáva iba nevyhnutným prechodom do plnosti nesmrteľného života.
V našich
časoch sa urobili veľké pokroky vo vedeckom skúmaní života, toho najdôležitejšieho
Božieho daru, ktorého sme správcami. Život musí byť prijatý, rešpektovaný a chránený
od svojho počiatku až po svoj prirodzený koniec. Pritom je rovnako potrebné starať
sa o rodinu, ktorá je kolískou každého rodiaceho sa života.Dnes sa neprestajne hovorí
o tzv. genetickom inžinierstve, pričom sa myslí na obrovské možnosti, ktoré ponúka
veda pri zásahoch do samotných prameňov, základov života. Každý opravdivý pokrok na
tomto poli možno len podporiť, pokiaľ rešpektuje práva a dôstojnosť človeka už od
jeho počatia. Nikto si však nemôže osobovať právo zničiť život ľudskej bytosti alebo
s ním nezodpovedne manipulovať. Osobitnou úlohou tých, ktorí sa zaoberajú pastoráciou
zdravotníkov, je zvyšovať citlivosť pracovníkov v tejto chúlostivej oblasti, aby sa
cítili neustále viazaní slúžiť životu.
Pri príležitostiSvetového dňa chorýchby
som rád poďakoval všetkým, ktorí sa venujú pastorácii zdravotníkov, najmä biskupom,
ktorí sa v rámci jednotlivých biskupských konferencií venujú tejto oblasti, kaplánom,
farárom a ďalším kňazom pastoračne činným v tomto prostredí, reholiam a kongregáciám,
dobrovoľníkom a tým, ktorí neúnavne vydávajú zrozumiteľné svedectvo o Pánovej smrti
a zmŕtvychvstaní zoči-voči utrpeniu, bolesti a smrti.Svoju vďačnosť chcem vysloviť
aj širšiemu okruhu zdravotníkov, lekárskemua zdravotníckemu personálu, výskumníkom,
najmä tým, ktorí sa venujú výskumu nových liekov a starajú sa o produkciu liekov dostupných
aj pre menej zámožných.
Všetkých zverujem Najsvätejšej Panne, jej, Nepoškvrnenému
počatiu uctievanému v lurdskej svätyni. Nech pomôže každému kresťanovi vydávať svedectvo
o tom, že jedinou pravou odpoveďou na bolesť, utrpenie a smrť je Kristus, náš Pán,
ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych.S takýmto želaním posielam Vám, ctihodný brat,
a všetkým, ktorí sa zúčastnia na sláveníSvetového dňa chorých, svoje osobitné
apoštolské požehnanie.