Dnes 2. februára, si pripomíname Sviatok Obetovania Pána – Hromnice, obetovanie Ježiša
Krista v chráme. Pripomína nám udalosť, ktorú opisuje evanjelistaLukáš (Lk 2,22-30):„Keď
uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema,
aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu,
čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi“ a aby obetovali, ako káže
Pánov zákon, pár hrdličiek, alebo dva holúbky.“ Panna Mária s Jozefom na 40. deň
po narodení priniesli Ježiša do chrámu, kde ho prorok Simeon ho označil za Spasiteľa
všetkých národov a svetlo na osvietenie pohanov. V západnej liturgii ma tento sviatok
názov Obetovania Pána.Vo východnej liturgii sa dnešný sviatok nazýva sviatkom Stretnutia
nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Svoj pôvod má na Východe, kde sa slávil
od polovice 4. storočia 14. februára, t. j. 40 dní po Zjavení Pána. V roku 542cisár
Justinián (527-565) zaviedol jeho slávenie v Carihrade a stanovil ho na 2. februára,
t. j. 40 dní po Narodení Pána.
Z Carihradu sa potom sviatok rýchlo rozšíril
na Západ. Pápež Sergej I. (687-701) nariadil, aby sa v tento deň konali slávnostné
procesie, ktoré smerovali do Baziliky Panny Márie Snežnej. V 8. a 9. storočí sa dôraz
obsahu slávností postupne presunul na oslavu Panny Márie a sviatok nadobudol mariánsky
charakter. V novom liturgickom kalendári z roku 1969 dostal názovPraesentatio Domini-
Obetovanie Pána – a vrátil sa mu jeho kristologický ráz.
Sviatok Obetovania
Pána,ľudovo nazývanýHromnice,sa spája sa s požehnaním hromničnej sviece, v
ktorej vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Zavedenie
svätenia hromničných sviečok sa pripisuje pápežovi Geláziovivroku 494. V tento deň
sa zároveň slávi ajSvetový deň zasväteného života– pri tejto príležitosti sa
biskupi stretávajú s rehoľníkmi pôsobiacimi v diecézach.