Prieskum o kríze rehoľných povolaní v Španielsku

Španielsko:Kríza rehoľných rádov sa rodí z chýbajúceho skutočného vnútorného života, z menšieho presvedčenia, z malomeštiactva a nízkej pôrodnosti. Vyplýva to z prieskumu španielskeho časopisuFe y Razonmedzi provinciálnymi a generálnymi predstavenými rehoľných komunít.

Podľa sestry Amélia Oconovej, generálnej predstavenej spoločnosti Najsvätejšieho Spasiteľa, dôvod krízy „môžeme hľadať v životnom štýle, ktorý rôzne rehoľné rády prijali v pokoncilových rokoch“.

Sestra Matilda Gilová si myslí, že „Cirkev a rehoľný život sa neobnovili, ako to žiadal II. Vatikánsky koncil po skoro 40 rokoch od jeho ukončenia“ a je potrebné „dohnať zameškaný čas“ a byť stále viac „veselší, jednoduchší, otvorenejší a prorokmi nádeje v smutnom azúfalom svete“.

Odpovedí na otázku: Prečo prišla kríza a ako ju vyriešiť? bolo veľa a rozdielnych. Pre pátra Antona Poua, novicmajstra v kláštore Montserrat problémom nie je množstvo, ale „kvalita“, a teda nie je potrebné sa znepokojovať počtom, ale udržať rehoľný život „blízko“ Božej vôle.

Sestra Ninfa Wattová, šéfredaktorka mesačníka „Vida Nueva“ zdôrazňuje, že úlohou kresťanov je vernosť Kristovi a teda „ak naše sily zapojíme konštruktívnym spôsobom do budovania Božieho kráľovstva, kríza prinesie svojepozitívne ovocie“.

Páter Alberto Maria, generálny predstavený Mníšskeho spoločenstva pokoja si myslí, že rehoľníci sa stali „ľahkými“ a ich činnosť sa niekedy „trocha, alebo vôbec“ nelíši od činnosti laikov. „Ak rehoľný život obsahuje svoju identitu, bez poddávania sa súčasným trendom, všetko pôjde v smere životného projektu, ktorý Boh ponúkol ľuďom s Kristom“.