Vyšla nová kniha o pápežovi Piovi IX.

Taliansko:Viaceré talianske denníky aby zvýšili predaj svojich výtlačkov, raz do týždňa ponúkajú k novinám za malý príplatok knihy rozličných autorov. V sobotu 17. januára s denníkomIl Giornalesa predávala nová kniha Pius IX. posledný pápež – kráľ. Jej autorom je novinár, vatikanista spomínaného denníka, Andrea Tornielli. Zaujali nás v nej dve epizódy.

Zo stránok nového životopisu blahoslaveného Pia IX. založenom na dobových dokumentoch,z ktorých najdôležitejšie sú publikované celé, sa nám vynára zabudnutý príbeh podporučíka delostrelectva Carla Amiranteho, ktorý na rozkaz svojho veliteľ ako prvý, ráno 20. septembra 1870, vystrelil na múry vedľa rímskej brány Porta Pia. V prestrelke s pápežskými vojakmi pod vedením generála Kanzlera bol následne vážne zranený a skončil v nemocnici Vila Torlonia na ulici Via Nomentana. Keď sa vystrábil a uzdravil, dostavila sa u neho veľká kríza a výčitky svedomia a cez jedného priateľa poprosil, či by ho neprijal Svätý Otec Pius IX. Ten mu odkázal, že pápež asi ťažko bude sa chcieť stretnúť človeka, ktorý konkrétne prispel k pádu Pápežského štátu, no povedal, aby svoju žiadosť napísal, a pripojil k tomu svoje životné osudy.Carlo Amirante sa narodil v roku1852 v Soverate neďaleko Catanzara. Vyštudoval za inžiniera a potom sa nechal zverbovať do piemontského vojska. V liste pápežovi okrem iného napísal:

„20. septembra ráno som bez rečí musel vykonať rozkaz, ktorý som dostal. Bol som zranený, a ktovie, či ma nezachránila Panna Mária, aby sa mi dostalo možnosti kľaknúť si pred nohami Vašej Svätosti.“ Blahoslavený pápež Pius IX., potom, čo sa k nemu dostala Amiranteho žiadosť si ho dal zavolať a prijal na súkromnej audiencii bez svedkov. Dôsledky nedali na seba dlho čakať. Carlo nechal vojenskú kariéru a rozhodol sa stať kňazom. Vysvätený bol v roku 1877. Svoj apoštolát vykonával v Neapole, kde sa staral o chudobných a opustených. Zomrel v roku 1934. Proces jeho blahorečenia bol otvorený 19. júna 1980.

V nasledujúcich mesiacoch po dobytí rímskej brány Porta Pia sa udiala ďalšia zaujímavá udalosť, ktorá nám pomôže pochopiť osobnosť pápež Pia IX. i spôsob ako chápal svoju Petrovu službu. Skupina významných katolíckych osobností pod vedením kniežaťa Francesca Cavallettiho vyzvala katolíkov celého sveta, aby prispeli pápežovi na zlatý trón. Spoločne s tým spustili iniciatívu, aby Piovi IX. bo udelený titul Veľký.

Dňa 8. augusta 1871 pápež spomínanej Cavallettiho skupine napísal, že im za peniaze ďakuje, s tým, že ich nepoužije na zlatý trón, ale na vykúpenie seminaristov z povinnej vojenskej služby. Mojím trónom je klérus, poznamenal v liste. Pokiaľ ide o titul veľký, odmietol aj ten, a to slovami z evanjelia: „Keď Pán Ježiš chodil po cestách Judeyako človek, tiež sa našiel niekto, ktorý chválil jeho božské vlastnosti a oslovil ho: učiteľ dobrý... No Pán Ježiš mu hneď odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.“ (por. Mt 10, 17-18)Ak teda Ježiš Kristus, dívajúc sa na seba ako na človeka vyhlásil, že iba Boh je dobrý, aj jeho nehodný vikár nemôže hovoriť ináč, a preto hovorím: Iba Boh je veľký. Veľký pre svoju priazeň, ktorú mi preukazuje, veľký v podpore a ochrane svojej Cirkvi, veľký pre svoju nekonečnú trpezlivosť s nepriateľmi i pre svoju odmenu pre tých, čo sa odvrátili od hriechu a činia pokánie i pre požiadavky spravodlivosti voči neveriacim i všetkým vyhláseným nepriateľom Cirkvi.“

Zdá sa, že už sa zabudlo na polemiky, ktoré sprevádzali beatifikáciu pápeža Pia IX. v septembri 2000. Nová kniha o tomto Petrovom nástupcovi však opäť upriamuje pozornosť na tohto pápeža, ktorého pontifikát bol doteraz najdlhší v histórii a ktorý vyhlásil dve pravdy viery ako dogmy: Nepoškvrnené počatie Panny Márie a pápežskú neomylnosť. Za jeho pontifikátu zanikol Pápežský štát a Pius IX. skončil svoj život ako väzeň vo Vatikánskych palácoch, ktoré mu už nepatrili.