Príspevky kardinála Korca na plenárnom zasadnutí Kongregácie pre duchovenstvo

Vatikán:Na plenárnom zasadaní Kongregácie pre duchovenstvo, ktorá prebieha v týchto dňoch vo Vatikáne, vystúpil so svojimi príspevkami aj nitriansky biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec.

Ku príprave dokumentu o konzultačných štruktúrach vo farnostiach a diecézach okrem iného povedal:

„Vo východnej Európe bol komunitný život a spolupráca s laikmi zakázaná. Pred rokom 1990 sme nemali veľkú skúsenosť pokiaľ ide o tieto organizmy vytvorené pre spoluprácu, najmä o pastoračné farské rady. Tento dokument, ktorý hovorí o skúsenostiach týchto štruktúr v živote miestnych cirkví, najmä na Západe, bude veľkou pomocou pre miestne cirkvi vo Východnej Európe.

Chcel by som povedať, že princíp spoluzodpovednosti medzi kňazmi a laikmi, tak na diecéznej úrovni ako aj na farskej, vychádza zo sviatosti krstu, ktorý sme prijali všetci, kňazi i laici. Navrhovaný text hovorí o osobitnej zodpovednosti, ktorá je vlastná kňazovi, lebo má svoj základ práve vo sviatosti kňazstva. Tieto dve skutočnosti si nemožno zamieňať. No bez primeranej formácie seminaristov i laikov v tejto veci, každý dokument, nech by bol akokoľvek dobre vypracovaný, nevyrieši problém prípadného zneužitia a chybných rozhodnutí na tomto poli, ktoré sa vyskytli v niektorých miestnych cirkvách.

V súčasnom trende oddeliť vieru od každodenného života, musíme mať na mysli našich bratov laikov, ktorí sú povolaní byť účastnými na poslaní Cirkvi, lebo ich vlastná a špecifická úloha je priniesť hodnoty evanjelia do skutočnosti sveta a neutekať z neho. Všetko ich úsilie by malo smerovať tomu, aby sa stali akoby „dôstojníkmi“ Cirkvi v prvej línii, no je treba mať na zreteli, že úloha kňaza nie je iba slúžiť svätú omšu, a že laici nemôžu nikdy kňaza nahradiť.

Našťastie, v Cirkvi na Slovensku nemáme veľké negatívne skúsenosti pokiaľ ide o laikov, ktorí podľa smutných skúseností niektorých bratov biskupov by sa chceli miešať do kompetencií kňazov. U nás je kňaz rešpektovaný ako pastier a vodca farského spoločenstva. Myslím si, že vďaka dokumentu o tejto problematike, sa budeme môcť vyhnúť prípadným chybám a nedorozumeniam, i z nich vyplývajúcim nepríjemnostiam v našich komunitách.

Ku príprave dokumentu o pastorácii na pútnických miestach kardinál Korec okrem iného povedal:

„Chcem tu spomenúť jednu osobnú skúsenosť. V mojej diecéze je viacero pútnických miest. Za všetky spomeniem Rajeckú Lesnú, ktoré je zasvätené Narodeniu Panny Márie. V jeho priestoroch sa nachádza najväčší Betlehem na Slovensku. Bol tam postavený iba nedávno. Každý rok sa organizuje do tejto mariánskej svätyne púť detí. Pripravuje ju katolícke hnutie slovenských detí – Erko. Minulý rok sa ich tam zišlo 3000 z celého Slovenska, ktoré boli pozvané, aby priniesli nejakú obetu. Napríklad, každé dieťa prinieslo jeden zemiak. Spolu to bola celá tona, ktorú odovzdali charite, a tá zasa ďalej mala čo dať chudobným. Inokedy to boli zase sáčky ryže. Takto a podobne sú naše deti vychovávané, aby konkrétne v daroch z lásky vyjadrili svoju vieru a úctu k Panne Márii. Ide o jednoduché prejavy a gestá, ale práve tieto môžu vzbudiť zmysel pre dobro, ktoré potom môže sprevádzať tieto deti počas celého ich ďalšieho života. Táto púť detí sa stala u nás už tradičnou.

Slovenské deti sa počas Vianoc zúčastňujú aj ďalšej akcie, ktorá sa volá Dobrá novina. Navštevujú domy a spievajú koledy a vyjadrujú tak radosť, že sa narodil Spasiteľ, Boží Syn. Pi tejto príležitosti zbierajú aj milodary, ktoré venujú chudobným deťom v Afrike. V roku 2002 zozbierali okolo 10 miliónov slovenských korún, čo je okolo štvrť milióna euro. Takto naša Cirkev hľadá vlastné spôsoby, aby vzbudila v živote veriacich konkrétne ovocie viery a mariánskej úcty, ktorá je tak drahá nášmu ľudu, lebo do svätyne sa prichádza a z neho sa posilnení odchádza.

Pútnické miesta na Slovensku sa tešia zvyčajne miestnemu záujmu, lebo väčšina z nich je zároveň aj sídlo farnosti, alebo ich spravujú rehoľné rády. Pôvodom a príčinou ich vzniku bola väčšinou ľudová mariánska zbožnosť. V nich náš ľud prejavuje svoju vieru, ktorá celkom iste je bohatým prejavom jeho náboženského cítenia, no aj veriaci ľudia musia byť neustále evanjelizovaní, ako to zdôrazňuje Svätý Otec i náš pracovný dokument, o ktorom diskutujeme, aby sme vychovávali veriacich k stále plnšej a dospelejšej viere“.