Adventná duchovná obnova - 2. časť

Radostná identita kresťana

Kto si?

Pýtali sa Jána Krstiteľa vyslanci farizejov. Jeho postava ich znepokojovala, lebo nežil podľa tzv. oficiálnych kritérií, inými slovami podľa vtedajšej módy. Naopak, žil veľmi prísnym, asketickým životom. Nepoužíval ani najzákladnejšie pohodlia svojej doby. Svojim kázaním vyzýval ľudí kráčať proti prúdu v dobe, keď vonkajší prejav kultu bol viac ako skutočné životné postoje. Dával osobný príklad ako nebyť otrokmi formálnych zvyklostí, ľutovať zlé vykonané skutky a v budúcnosti sa ich vyvarovať. Ján hlásal krst pokánia ako znak ľútosti a čestnosti pred Bohom, vlastným svedomím i spoločnosťou. Bol človekom s mimoriadnou vnútornou slobodou, ktorá mal svoj základ vo vedomí, že svoje poslanie dostal zhora a že ho musí aj splniť. Toto znepokojovalo predstaviteľov ľudu, ktorí netolerovali iniciatívu slobodného človeka, ktorý nedostal na ňu ich poverenie.

Kto si ty, že sa opovažuješ vstupovať nám do svedomia? Ako si to dovoľuješ predstavovať sa ako nebeský posol a vyčítaš nám že nekonáme správne? Kto ti dal poverenie?

Ján Krstiteľ určite má svoju vlastnú identitu, a vie čo chce. Je si vedomý, že v ňom pôsobí Duch Svätý. Práve preto sa nebojí ľudí, no ani sa nechce pred ľuďmi chváliť a využiť svoj úspech pred masami, a nepredstavuje sa ako Mesiáš, Bohom poslaný. Jeho rozhodné slová sú predovšetkým tieto:„Ja nie som Kristus, ani Eliáš, ani prorok“, no tiež rozhodne tvrdí, že „Som hlasom volajúcim na púšti a preto nemôžem nehovoriť, aj keď moje slovo znie niekomu nevhod, v púšti vlastného srdca. Svojim hlasom kričím: „Pripravte cestu Pánovi“.

Svätý Ján Krstiteľ tak splnil svoju úlohu – povedať čo najväčšiemu počtu ľudí kto je, aby všetci, čo ho počúvali, zaujali k tomu svoj postoj a prijali zaň aj zodpovednosť. No Kristov predchodca sa nezastavuje pri prvom kroku. Prakticky to, čo hovorí o sebe, nie je až tak zaujímavé. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo o Kristovi, oNiekom, kto už žije uprostred nich, no ktorého ľudia zatiaľ nepoznajú. Ján hovorí o Kristovi, o ktorého poslaní rozhodol Boh Otec a on, ako prvý, je poslaný pripraviť mu cestu. Robí to rozhodne, no zároveň skromne. Svoje svedectvo uzatvára slovami, že „nie je hoden mu rozviazať šnúrky na sandáloch“.

Spolu s Jánovými súčasníkmi sa ho aj my pýtame:

Kto si? Vieme na to nájsť odpoveď? Pravú odpoveď?
Ľudia sa neradi často hlbšie zamýšľajú nad svojimi rozhodnutiami a neskúmajú ich v Božom svetle. Keď už sa rozhodli, nekladú si viac otázku o správnosti a spravodlivosti, ale pripravujú si iba argumenty voči prípadnému protivníkovi. Takto nedorozumenia narastajú, klamstvá sa hromadia, čo neraz vyúsťuje k násilným činom, k presadzovaniu vlastnej pravdy.

Úvaha o svätom Jánovi Krstiteľovi by nám mala pomôcť hľadať a nájsť odpoveď na otázku:
Kto si? Kto som ja? Kto si ty?
Skutočný človek alebo iba bábka, ktorou manipulujú druhí?
Cirkev nás učí už od prijatia sviatosti krstu, aká je naša identita, naša totožnosť. Upevňuje v nás vedomie, že sme kresťania, Božie deti, chrám Ducha Svätého, Kristovi dedičia a vďaka nemu dedičia večného šťastia. A nielen to, vďaka Cirkvi vieme, že Kristus medzi nami nie je neznámy, že je stredobodom nášho života, jeho prameňom. Pomáha nám v našich ťažkostiach a slabostiach, vedie nás v našich pochybnostiach. Radujte sa, hovorí nám Cirkev, vy všetci, čo ste dostali túto nesmiernu milosť, lebo vašim cieľom je večný život.

Platí toto všetko aj pre nás, platí to pre teba i pre mňa?
Ako odpovieme na otázku: Kto som ja, kto si ty?
Som kresťan, ktorý verí a žije podľa toho, čo vyznáva? Môžeme pravdivo povedať, že poznáme a milujeme Krista a že on je stredobodom a prameňom inšpirácie nášho života? Alebo si myslíme, že ide iba o nejakú dohodu s Bohom, ktorá nezasahuje do nášho srdca, zatiaľ čo sa boríme s problémami každý deň v našich zmätkoch a ťažkostiach?

Zmeňme náš postoj a v duchu modlitby sa zamyslíme nad veľkým darom kresťanskej identity a nad prítomnosťou Ježiša Krista v našom živote. Prosme Pána, aby hovoril hlasnejšie v našom srdci, aby prekričal našu hluchotu a utíšil našu roztržitosť, aby zlomil tvrdosť našej pýchy a žiadostivosti, aby sme mohli prežívať naše dni očakávania v radosti jeho milosti.