2003-12-08 08:34:14

Program pre gréckokatolíkov: koncelebrácia, biritualizmus a rešpektovanie obradov


Slovensko:Koncelebrácia, biritualizmus a rešpektovanie obradov

Eucharistia je centrom kresťanského kultu. V teologickej i liturgickej terminológii kresťanského východu sa slávenie Eucharistie označuje slovom Božská Liturgia, aj keď popri tomto termíne sa používajú aj iné vyjadrenia, ako napríklad žertva, posvätenie, vďakyvzdanie atď. Hoci tieto termíny pripomínajú skôr sviatosť Tela a Krvi nášho Pána, označujú aj slávenie v jeho celistvosti. Bohatstvo Božskej Liturgie, obzvlášť prijímania, ktoré ju korunuje, vyjadril grécky teológ Mikuláš Kabasilas takto: „Tak dokonalé je toto tajomstvo, tak úžasne vyzdvihnuté nad všetky ostatné obrady, že vedie k vrcholu všetkých dobier. Tu je konečný cieľ každej ľudskej túžby. V ňom dosahujeme samotného Boha a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej jednote. Veď nebolo možné, aby sme my vystúpili do účasti na jeho dobrách – je to on, ktorý zostúpil až k nám a prežíva naše postavenie, a tak úzko sa spája s touto prijatou pri-rodzenosťou, že keď nám dáva telo a krv, ktorú od nás prijal, dáva nám seba samého. Takže, zatiaľ čo prijímame ľudské telo a krv, prijímame do duše Boha, Božie telo nemenej ako ľudské telo, Božiu krv a dušu, Božiu myseľ a vôľu nie menej ako ľudskú.“

Cirkev oddávna odporúča spoločné slávenie Eucharistie, a to predovšetkým spolu s biskupom, ako hlavou eparchie - partikulárnej cirkvi, ale aj spoluslúženie viacerých kňazov, aby sa vhodne prejavila jednota kňazstva a obety. Aj posledný ekumenický koncil vyzdvihuje, že spoločné slávenie Eucharistie je prejavom jednoty celej Cirkvi. V tejto súvislosti sa niekedy medzi veriacimi, ale aj kňazmi na Slovensku vynára otázka: Ako je to so spoločným slúžením kňazov rozličných cirkví sui iuris, majúc tu na mysli predovšetkým spoluslúženie rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kňazov.

Cirkevné právo ustanovuje presne spôsoby a podmienky medziobradového slúženia. V prvom rade tu platí zásada, že nesmie dochádzať k liturgickému synkretizmu, teda miešaniu častí liturgie podľa rôznych obradov. Každý kňaz si má zachovať liturgický odev a insígnie vlastnej cirkvi sui iuris, pri slávení sa majú dodržiavať liturgické predpisy tej cirkvi, v obrade ktorej sa slúži. Neraz sa v súvislosti s medziobradovou koncelebráciou, zvlášť zo strany rímskokatolíckych veriacich, ba aj kňazov, vyskytne aj takáto otázka: mohol by ženatý gréckokatolícky kňaz slúžiť v západnom, latinskom obrade? Pri hľadaní odpovede je potrebné najprv si ozrejmiť v čom konkrétne spočíva skutočný, alebo zdanlivý problém. Je totiž potrebné odlíšiť či jadro otázky spočíva v možnosti biritualizmu, teda samostatného slúženia v inom obrade, medziobradovej koncelebrácie, alebo skutočnosti, že v Gréckokatolíckej cirkvi sa môžu stať kňazmi aj ženatí muži a z toho vplývajúceho domnienky že ich vzťah k rímskokatolíckej liturgii je rozdielny ako u kňazov žijúcich v celibáte?

Pokúsime sa odpovedať odkonca.
a) Skutočnosť, že v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sú vysviacaní za kňazov aj ženatí muži je v súlade s tradíciou a právom Katolíckej cirkvi. Osobný stav gréckokatolíckeho kňaza (teda, či je slobodný, lebo ženatý) nemá žiaden vplyv na možnosť, či oprávnenosť vysluhovania sviatostí, bez ohľadu na to, či ich vysluhuje v jeho vlastnom liturgickom obrade, alebo či ich - v súlade s cirkevným právom - vysluhuje v inom (napr. aj latinskom, teda rímskokatolíckom) obrade. Neexistuje žiadna právna, liturgická, alebo iná norma, ktorá by zdôvodňovala rozdielny prístup v tejto oblasti. V Rímskokatolíckej cirkvi je pre kňazov záväzný celibát - avšak z toho nijakým spôsobom nevyplýva, že by liturgiu v tomto obrade mohol slúžiť len neženatý kňaz. Eucharistia, ako sviatosť, je totiž len jedna a obrad v ktorom sa slávi je len výsledkom historického a liturgického vývoja v jednotlivých cirkvách.

b) Medziobradová koncelebrácia.
Cirkevné právo, konkrétneKódex kánonov východných cirkví v kán. 701, udáva presne podmienky, za ktorých môžu koncelebrovať, teda spoločne sláviť Eucharistiu kňazi patriaci do rôznych cirkví /teda napríklad aj do cirkvi rímskokatolíckej/.

CCEO k. 701 (neoficiálny vlastný preklad)Koncelebrácia medzi biskupmi a kňazmi rozličných cirkví sui iuris sa môže s dovolením eparchiálneho biskupa uskutočniť zo spravodlivej príčiny, najmä na podporu vzájomnej lásky a prejavenie jednoty medzi cirkvami, nasledujúc pritom predpisy liturgických kníh hlavného celebranta, vyhýbajúc sa pritom akémukoľvek liturgickému synkretizmu, pričom je vhodnejšie, aby si každý ponechal liturgické rúcha a odznaky vlastnej cirkvi sui iuris.

Podmienky za ktorých môžu spoločne koncelebrovať rímskokatolícki a grecko-katolícki kňazi (ženatí, či neženatí) v gréckokatolíckom, alebo rímskokatolíckom obrade sú teda jasne vymedzené textom kánonu:

- súhlas príslušného biskupa: myslí sa tu biskup toho obradu, v ktorom sa má slúžiť.
- primeraná príčina: takouto príčinou je práve potvrdenie a prehĺbenie jednoty cirkvi, alebo slávnostná liturgia na ktorej, pre lepšie zvýraznenie jednoty, sa zúčastňujú kňazi oboch obradov a podobne.
- dodržiavanie liturgických predpisov podľa liturgických kníh hlavného celebranta.

Čo sa týka možnosti biritualizmu, teda samostatného slúženia v inom obrade, cirkevné predpisy v zásade vyžadujú, aby každý kňaz vykonával liturgické obrady v tom liturgickom obrade, ktorý je vlastný cirkvi, do ktorej on sám patrí. V niektorých prípadoch je však pastoračne potrebné, aby výnimočne, alebo aj pravidelne, vykonával liturgické obrady v obrade inej cirkvi. Spomedzi rozličných dôvodov je to predovšetkým pastoračná potreba služby pre veriacich inej obradovej cirkvi. V takomto prípade si dotyčný kňaz musí vyžiadať od Svätej Stolice, konkrétne od Kongregácie pre východné cirkvi osobitné dovolenie, tzv. indult biritualizmu.

Svätá Stolica zváži podanú žiadosť, a v prípade, že to považuje za potrebné, pýta sa aj na mienku príslušných miestnych biskupov (rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho). Ako tomu nasvedčuje doterajšia prax Svätej Stolice, hlavným dôvodom, či kritériom podľa ktorého je toto osobitné povolenie udeľované, je ohľad na duchovné dobro veriacich. Svätá Stolica môže toto dovolenie udeliť v dočasnej, alebo trvalej forme.

Dokument II. Vatikánskeho konciluSacrosanctum Concilium, ktorý bol publikovaný práve pred 40 rokmi, citujúc slová sv. Ignáca Antiochijského uvádza, že „Cirkev sa zvlášť prejavuje v plnej a činnej účasti všetkého svätého Božieho ľudu na tých istých liturgických slávnostiach, predovšetkým na tej istej Eucharistii, v jednotnej modlitbe, pri jedinom prestole, na čele s biskupom obklopeným svojimi kňazmi a svojimi pomocníkmi. To si vyžaduje, aby maximálnu starostlivosť, aby liturgický život eparchie prebiehal okolo biskupa a v jednote s ním. Toto pravidlo platí aj pre otázky spoločného slávenia liturgie kňazov viacerých obradov, alebo pre situáciu, kedy kňaz jednej cirkvisui iurischce príležitostne, alebo trvalo slúžiť v obrade inej Cirkvi – aj tu je schválenie biskupom zárukou tej jednoty, ktorá má svoje najhlbšie vyjadrenie v Eucharistii.

P. Cyril Vasiľ SJ







All the contents on this site are copyrighted ©.