Páter Félix Litva predstavil knihu o svätom Františkovi Xavérskom

Slovensko: Ústredie jezuitských misijných diel sa rozhodlo vyhlásiť rok 2003 za obdobie sv. Františka Xavérskeho. Na 3. decembra pripadlo zakončenie spomienky, označovanej Xavérovým rokom, ktorý v sebe zahrnoval 450. výročie smrti svätého Františka pred bránami Číny. Postupne mu začali prisudzovať titul apoštola Indií namiesto všeobecného označenia apoštola Ďalekého východu. Na konci mu ostal titul apoštola misií.

Dôvod pre takéto vyznačenie bola jeho starostlivá misionárska služba pri ohlasovaní Kristovho posolstva obyvateľom Indie. Títo časom pochopili, že Ježiš Kristus je Boží Syn a Vykupiteľ sveta, v ktorom aj oni majú svoju nádej na záchranu. Ako kedysi sám organizoval apoštolské dielo v ďalekých krajoch, tak v novovekom cirkevnom diani bol pokladaný za jediného apoštola misií, kým mu nepridali za spolupatrónku svätú Terezku z Lisieux.Skutočnosť Františkovho výročia smrti si žiadala predstaviť jeho životné osudy dnešnej kresťanskej obci veriacich. To si vyžadovalo novšie poznatky o Františkovom živote. Žiadalo sa tiež poznanie jeho osudov, ktoré by ho mohli podať v príťažlivej podobe hlavne mladému slovenskému pokoleniu.

Prieskum v zásobách moderných životopisov svätých ukázal, že by bolo treba siahnuť k modernému vylíčeniu svätého misionára bez ohľadu na obdobie, v ktorom bol modelom pre veriaceho človeka. Na Slovensku sme nemali svojské vyhovujúce dielo. Zato viacere sa ponúkali zo zahraničia, a to také, ktoré by neostali na povrchu vonkajších Františkových príhod, ani by neboli uzavreté hranicami miestnych okolností, v ktorých František pred 450. rokmi žil. Hľadanie pomohol skrátiť časopis venovaný misijným záujmom mladých v Taliansku, vychádzajúci ako moderný typ mesačníka pod titulomPopoli e missioni - misionári spomedzi rozličnýchi národov. Tento časopis prišiel na šťastlivú myšlienku obrátiť sa na odborníka v misionárskom podnikaní svätého Františka Xavérského, ktorý napriek vekovej bariére pokročilejšich historikov si zachoval dosť pružnosti chápať aj dynamiku mladých ľudí. Našli ho v osobe spisovateľa a historika–jezuituJuraja Schurhammera, ktorý sa ukázal byť správnou voľbou, keď vyšlo najavo, že on – v zrelých mužných rokoch – bol hotový v svojej záľube k svätému Františkovi prejsť tými istými trasami poväčšine pešky, plávaním cez rieky a stravovaním podľa spôsobu mladých ľudí na cestách, ako použil tieto spôsoby kedysi František Xavérsky pri svojich misijných podujatiach.

Po tomto poznaní potrieb a možností v Jubilejnom roku sa siahlo za jeho životopisom, pre ktorý mal už predtým zhromaždený obsažný historický materiál v štyroch veľkých zväzkoch, z ktorých mohol bezpečne čerpať vedomosti pre vykreslenie pozadia Xavérovho životopisu. O päťdesiat rokov neskôr mal ešte dosť odhodlanosti podujať sa – v spolupráci s časopisom pre misie v talianskom Miláne – na príručný žvotopis tohto svätého. Tak vznikla knižka, ktorú Schurhammer napísal pôvodnepre Taliansko a ktorú tohto rokuDobrá knihav Trnave pokladala za vhodnú vydať v preklade, ako znak úcty a pamätník od slovenských veriacich pri príležitosti 450. výročia Xavérovej smrti.

Niektorí ľudia len ťažko chápali, prečo by si mali úctiť svätého Františka Xavérskeho až natoľko, že by pokladali za potrebné venovať mu celoročnú spomienku. V jeho misijnom pôsobení zbadali aj nedostatky, ktoré by postačili na to, aby celú Xavérovu osobnosť priradili k nepodareným pokusom kristianizácie mladých národov v Cirkvi. Stačí poukázať len na Xavérovo presvedčenie o nutnosti svojho misijného úspechu na Ďalekom východe preniknúť do Číny, čo pokladal za vrchol misijnej úlohy vo svojom storočí. Kvôli nemu sa vybral po apoštolských pokusoch v Indii do Japonska, kde sa utvrdil v rozhodnutí vybrať sa do Číny, aj za cenu čo ako veľkej dane. Po mnohých bezúspešných pokusoch zomiera však na prahu Číny sám.

K tomuto záverečnému gestu viedol čitateľa svojho životopisu aj Schurhammer, aby mu tiež vedome predstavil svojho hrdinu zdanlivo neúspešného, keď uviedol na záverečnú scénu vyčerpaného a navonok zlomeného Františka s jediným verným spoločníkom, ktorý ostal s ním. Aj ten nebol beloch, ale niekdajší náhodný spolucestovateľ a potom obrátený japonský spolupracovník. V modernom čase sa stala spolupatrónkou misií svätá Terezka z Lisieux, ktorá vedela z Božieho volania preniknúť do všetkých končín cirkevných misií asketickou vytrvanlivosťou a moditbou akoby bez viditeľnej vonkajšej námahy – aspoň  takému záveru je pokúšaný uveriť povrchný priateľ misijnej činnosti cirkvi vo Františkovom životnom prípade.

Ani Schurhammer nešiel v svojom životopise ľahkou cestou zvláštneho Božieho omilostenia. Jeho Xavér je už v mladosti neúnavným a cieľavedomím borcom, ktorý mal povahu stvrdnutú v práci za Kristove ideály. Aj napriek svojej snahe šíriť Božie kráľovstvo v ďalekých krajoch, vedený povahovými sklonmi španielského hidalga ostáva otvorený pre charizmu apoštola, ktorou ho obdaril Boh, keď mu dal povolanie misionára, poslaného na priekopnícku misiu zakladateľom tej Spoločnosti, pre ktorú ho získal svätý Ignác z Loyoly.

Roky od 1506 do 1552, ktoré prežil svätý František od narodenia až po smrť, napĺňali Európu mimoriadnými zmenami v každom ohľade, ale hlavne vo vzťahoch k novoobjaveným národom na jej východe i na západe. Styk s nimi bol príležitosťou k obnove na všetkých poliach života starého svetadiela a k povzneseniu jeho všeobecného rozvoja. Xavér – ako to nachádzame vykreslené aj v tomto životopise – neostával človekom na pokraji cesty rozvoja, lež účinne zasiahol do stvárňovania tohto sveta  priam s vášnivou odhodlanosťou, v ktorej treba vidieť základy jeho veľkosti. Ňou pôsobí na svojich súčasníkov až nákazlivo a táto živelnosť nevyhasla z jeho odkazu ani dosiaľ, ba pôsobí stále na pokolenia, ktorým leží na srdci jednota ľudstva bez ohľadu na farbu alebo aj dejinnú minulosť generácií pred nami.

Xavér pochádza z pokolenia novovekých ľudí, ktorí sú presvedčení bez váhania a pocitu menejcennosti o tom, že patria k ľuďom typu reformátorov, akými bol napríklad Luther, Erazmus i Kalvín s ich nástojčivými myšlienkami. Mal však toľko súdnosti, že sa nedal vynášať v neprirodzenom povýšenectve na vrcholce nepovolaných záchrancov ľudstva, ako sa to dá zistiť u týchto samozvaných pracovníkov za lepší svet. Z  apoštolov Xavérovho formátu vyrástli dedičia opravených metód nadpriemerne nadané osobnosti apoštolov Číny, akými bol neskôr Ricci alebo Adam Schall von Bell, ktorým sa podarilo preniknúť závorami hraníc a vďaka namáhavým výkonom ako vedcom nájsť novú cestu do Číny na rozdiel od Xaverovho neusku-točniteľného sna o obrátení Číny stredovekými metódami sebavedomej vrstvy niek-dajších zástupcov aj Katolíckej cirkvi.

Schurhammer a jeho prekladateľ sa istotne snažil podať objektívny obraz Xavérovho misionárskeho úsilia. Nebolo jeho poslaním uskutočňovať vidinu revolučného apoštola, ktorý sa silou mocou snaží zdvihnuť latku misijného porozumenia medzi národmi. Tá patrí k nášmu modernému poslaniu a vieme, že iba rozhodnutia II. vatikánskeho koncilu to vedeli uskutočniť.

Možno aj preto si moderní Japonci priam s nadšením uvedomili veľkosť Xavé-rovho diela i pre ich krajinu úsilím spred 450. rokov, ako to dosvedčuje vyhlásenie riaditeľa modernej Tokijskej televízie, keď počas „odovzdania pomoci na reštauračné práce v Sixtínskej kaplnke“ uviedol ako svoje presvedčenie, že svojou sponzorskou pomocou Japonsko spláca časť dlhu za dielo tohto misionára a apoštola Východu“.

Je prínosom aj pre nás na Slovensku, že sme zasa my mohli tento dlh Východu uvádzať do rovnováhy a že sme ho spomenuli v tejto knižočke životopisu sv. Františka Xavérskeho. Ostáva na nás účinnejšie ho vyrovnávať získaním životopisu o osudoch tohto prvotného apoštola Ďalekého východu. Vianočné sviatky nám poskytujú k tomu možnosť.