2003-09-13 12:14:21

Príhovor biskupa Eduarda Kojnoka - privítanie Svätého Otca


Vrele milovaný Svätý Otče!

Naplnený radosťou v našich srdciach, je mi veľkou cťou, privítať Vás v našej Rožňavskej diecéze. Slovensko už poznáte veľa rokov, oveľa viac ako je štvrťstoročnica Vášho pontifikátu. Dnes ste zavítali k nám do Rožňavy, nech je za to Nebeský Otec zvelebený. Naša diecéza vznikla z rozhodnutia Vášho predchodcu, blahej pamäti pápeža Pia VI. bulou Apostolatus officii 13. marca 1776. Bolo to za panovania uhorskej kráľovnej Márie Terézie, ktorá vládla s úctou voči Apoštolskej stolici.

Prakticky prvý biskup diecézy Anton Révay vybral za hlavného patróna svätého Jána Nepomuckého, ktorý sa prihovára za nás u Pána Boha. O pár rokov neskôr sa Rožňava stala centrom kultúrneho diania, keď tu roku 1793 vznikla pobočka Slovenského učeného tovarišstva. To bola vtedy naša Akadémia vied. Diecéza prežívala ťažké chvíle po roku 1938 a po druhej svetovej vojne. Vtedy pastierom diecézy sa stal môj predchodca, biskup Róbert Pobožný. Bol kapitulným vikárom a neskôr Apoštolským administrátorom. Menoval ho blahej pamäti pápež Ján XXIII. Vtedajší režim ho nedovolil vymenovať za diecézneho biskupa.

V čase, keď roku 1950 väčšina slovenských biskupov bola vo väzení alebo v izolácii, bol to biskup Róbert, ktorý pochopil vážnosť situácie a tajne vysvätil mnohých kňazov. Boli to najmä rehoľníci, ktorých kláštory vtedajší režim zatvoril v osudnú Barbarskú noc 14. apríla 1950. Po zostrení prenasledovania Katolíckej cirkvi sa po dlhej modlitbe rozhodol odovzdať apoštolskú postupnosť a tajne vysvätil tu v Rožňave na biskupa jezuitu Pavla Hnilicu, ktorý je tu prítomný. Pán biskup Hnilica musel ujsť na Západ, pretože bol na neho vydaný zatykač. Predtým vysvätil na biskupa Jána Chryzostoma Korca, ktorý po mnohých útrapách, prenasledovaniach a väzení, stojí na čele Nitrianskej diecézy. Dnes mu zvlášť blahoželáme, pretože dnes má meniny.

Vaša Svätosť, hlásime sa ku kresťanstvu a pri rôznych náboženských podujatiach, napríklad na púťach, alebo ako je aj dnešná, vieme sa ukázať, že sme veriaci, ale vo verejnom živote si počíname často, ako by sme veriacimi ani neboli. Pominuteľné dobrá si vážime viac ako hodnoty duchovné. Usilujeme sa o obrodu, pracujeme v malých skupinách, v čom nám pomáhajú modlitbami a apoštolátom rehoľné spoločenstvá a inštitúty diecézneho práva. Božiu pomoc si vyprosujeme aj pred Eucharistiou. Večné poklony máme na troch miestach.

Túžobne sme čakali na tento deň – mať pred sebou zástupcu Krista Veľkňaza – Svätého Otca. To nás pohýňalo pripraviť sa aj duchovne na toto stretnutie, aby Vaše slová, Svätý Otče, padli do úrodnej pôdy. Po celej diecéze prebiehali rôzne náboženské podujatia, zamerané na dôstojné privítanie Vašej Svätosti. Radostne sme spievali, spievame aj budeme spievať: “Živ Bože Otca svätého, námestníka Kristovho.”

Srdečne Vás, drahý náš SvätýOtec, vítame!







All the contents on this site are copyrighted ©.